dbootstrap
dbootstrap
Program dbootstrap sa spustí po zavedení inštalačného systému. Má
na starosť počiatočnú konfiguráciu a inštaláciu ``základného systému''.
Hlavnou úlohou programu dbootstrap je nastavenie kľúčových prvkov
systému. Robí napríklad nastavenia sieťovej adresy, názvu počítača a
sieťovanie všeobecne. Ďalej zabezpečí konfiguráciu ``modulov jadra'',
ovládačov, ktoré sa nahrajú do jadra. Tie zahŕňajú ovládače zariadení, sieťové
ovládače, podporu znakových sád a periférií.
Tieto nastavenia sa robia ako prvé, pretože môžu byť nevyhnutné pre ďaľšiu inštaláciu.
dbootstrap je jednoduchá aplikácia v textovom režime (niektoré
systémy nezvládajú grafiku). Ľahko sa ovláda, bude Vás postupne sprevádzať
inštaláciou. Môžete sa tiež vrátiť späť, pokiaľ zistíte, že ste urobili chybu.
Program dbootstrap sa ovláda šípkami a klávesami Enter a
Tab.
Skúsený používateľ Unixu alebo Linuxu môže súčasným stlačením Left Alt-F2 prepnúť do ďaľšej virtuálnej konzoly, v ktorej beží interpréter príkazov na základe Bourne shellu ash. LeftAlt je klávesa Alt naľavo od medzerníku, F2 funkčná klávesa v hornom rade. V tomto okamžiku máte systém bežiaci z RAM disku a k dispozícii je obmedzená sada unixových programov. Ich výpis získate príkazom ls /bin /sbin /usr/bin /usr/sbin. Interpréter príkazov a tieto programy sú tu pre prípad, že nastanú problémy pri inštalácii z menu. Postupujte podľa menu, hlavne pri aktivácii virtuálnej pamäte, pretože inštalačný program nezistí, že ste tento krok urobili z vedľajšej konzoly. LeftAlt-F1 Vás vráti do menu. Linux poskytuje až 64 virtuálnych konzol, z Rescue Floppy je k dispozícii iba zopár.
Chybové hlásenie sú obvykle presmerovávané na tretiu virtuálnu konzolu
(označovanú tty3). Môžete sa do nej prepnúť stlačením
Alt-F3 (podržte Alt a stlačte funkčnú klávesu F3),
späť do programu dbootstrap sa vrátite pomocou Alt-F1.
Možno uvidíte hlásenie ``Instalačný program zisťuje súčasný stav systému a
ďaľší inštalačný krok, ktorý by sa mal vykonať.''. Môže zmiznúť rýchlejšie,
ako ho stihnete prečítať. Bude sa objavovať medzi jednotlivými krokmi v menu,
táto kontrola umožňuje inštalačnému programu dbootstrap pokračovať
v začatej inštalácii, pokiaľ by sa Vám v jej priebehu podarilo zablokovať
systém. Pokiaľ spustíte dbootstrap znova, budete musieť iba
prejsť voľby farebné/čiernobiele zobrazovanie, klávesnica, aktivácia
odkladacieho oddielu a pripojenie skôr inicializovaných diskov, všetky ostatné
nastavenia zostanú uchované.
V priebehu inštalácie budete prechádzať hlavným menu ``Hlavná ponuka inštalácie
systému Debian GNU/Linux''. Voľby v hornej časti sa budú aktualizovať a
ukazovať, ako pokračujete s inštaláciou. Phil Hughes napísal v časopise
Linux Journal, že
inštaláciu Debianu by zvládlo kura. Myslel ťukaním do klávesy
Enter. Prvá položka v menu je totiž vždy ďaľší krok, ktorý máte
urobiť, podľa aktuálneho stavu systému. Malo by sa objaviť ``Ďaľší'' a ten bod
je ďaľší krok, ktorý treba spraviť.
Presvedčte sa, že je zvýraznené ``Ďaľší'' a klávesou Enter prejdite do
menu nastavenie klávesnice. Vyberte klávesnicu zodpovedajúcu Vášmu národnému
prostrediu alebo podobnú, pokiaľ požadované rozloženie klávesnice v menu nie
je. Po inštalácii systému si môžete vybrať z širšieho spektra klávesníc
programom kbdconfig.
Presuňte šípkami zvýraznenie na Vašu voľbu klávesnice a stlačte Enter. Šípky sú vo všetkých klávesniciach na rovnakom mieste - nezávisia od nastavenia národnej klávesnice.
Ak inštalujete z bezdiskovej stanice, preskočíte nasledujúcich pár krokov, keďže disky na stanici neexistujú. V tomto prípade bude Váš ďaľší krok ``Konfigurovať sieť'', Oddiel 7.11. Po tomto, budete požiadaní o pripojení koreňového oddielu cez NFS v ``Pripojiť inicializovaný oddiel'', Oddiel 7.8.
Hovorili sme Vám, aby ste si zazálohovali dáta na diskoch? Teraz prichádza chvíľa, keď si môžete nechtiac zmazať dáta, máte poslednú šancu zazálohovať starý systém. Pokiaľ ste neurobili kompletnú zálohu, vyberte disketu z mechaniky, reštartujte systém a spustite zálohovanie.
Ak nemáte zatiaľ rozdelený disk s oddielmi pre Linux a virtuálnu pamäť, ako popisuje Rozdelenie disku pred inštaláciou Debianu, Oddiel 4.6, ``Ďaľší'' Vás privedie do menu ``Rozdeliť pevný disk''. S pripravenými oddielmi prejdite ``Ďaľší'' k inicializácii odkladacieho priestoru ``Inicializovať a aktivovať odkladací oddiel'', na systémoch s nedostatkom pamäte preskočte aj tento krok, pretože odkladací priestor už používate. Nezáleží, kam Vás zavedie ``Ďaľší'', pokračovať môžete v ``Rozdeliť pevný disk'', ku ktorému prejdete pomocou šípky.
Menu ``Rozdeliť pevný disk'' Vám ponúkne disky na rozdelenie a spustí program, ktorý spraví záznam do tabuľky oddielov. Musíte vytvoriť aspoň jeden oddiel ''Linux native'' (typ 83) a najskôr budete chcieť vytvoriť aj oddiel ''Linux swap'' (typ 82) pre virtuálnu pamäť. Podrobné informácie sú v Rozdeľovanie disku, Kapitola 4. Ak ste si neistí, ako sa vytvárajú oddiely, vráťte sa a prečítajte si tú kapitolu.
Na rozdelenie disku ponúka každá architektúra rôzne programy. Tu je ich zoznam:
fdiskfdisk manual page.
Jeden z týchto programov sa spustí, ak si vyberiete ``Rozdeliť pevný disk''.
Ak ten, ktorý sa spustí nie je ten, ktorý chcete, ukončite ho, choďte do shellu
(virtuálna konzola tty2) a manuálne napíšte meno programu, ktorý chcete použiť
(a prípadné argumenty). Potom preskočte voľbu ``Rozdeliť pevný disk'' skočte
do dbootstrap a pokračujte ďaľším krokom.
Doporučujeme vytvorenie oddielu pre virtuálnu pamäť, ale ak máte viac ako 5MB MB a budete trvať na svojom, inštalácia je možná i bez nej. Potom zvoľte z menu ``Pokračovať bez odkladacieho oddielu''.
Uistite sa, že vytvoríte na zavádzacom disku ``Sun disk label''. Toto je
jediný druh schémy oddielov, ktorému OpenBoot PROM rozumie a je to jediný typ,
z ktorého môžete zaviesť systém. Na vytvorenie ``Sun disk label'' je v
programe fdisk použitá klávesa s.
Mimoto, na diskoch SPARC sa presvedčte, že prvý oddiel začína na cylindri 0. To zaistí, že prvý oddiel obsahuje tabuľku oddielov a zavádzací blok, čo sú prvé dva sektory na disku. Nesmiete dať odkladací oddiel ako prvý oddiel na disku, keďže odkladací oddiel neuchováva prvých pár sektorov. Musíte tam dať oddiely Ext2 alebo UFS, tie nechajú tabuľku oddielov a zavádzací blok na pokoji.
Je tiež doporučené, aby tretí oddiel bol typu ``Whole disk'' (celý disk, typ 5) a obsahoval celý disk (od prvého cylindru k poslednému). Toto je jednoducho konvencia Seun diskov a pomáha boot manažéru SILO udržať si dobré správanie.
Táto položka bude ``Ďaľší'' po rozdelení disku. Vaše možnosti sú inicializovať a aktivovať nový oddiel pre virtuálnu pamäť, aktivovať skôr inicializovaný oddiel alebo pokračovať bez virtuálnej pamäte. Vždy je možné oddiel virtuálnej pamäte znova inicializovať, takže zvoľte ``Inicializovať a aktivovať odkladací oddiel'', iba ak by ste vedeli, čo robíte.
Ďaľší krok je aktivácia virtuálnej pamäte v ``Vyberte oddiel, ktorý sa má aktivovať ako odkladacie zariadenie.''. Program by Vám mal ponúknuť na aktiváciu oddiel pripravený ako odkladací priestor. Stlačte Return.
Nasleduje voľba otestovania odkladacieho oddielu kvôli výskytu nečitateľných blokov na disku. Je užitočné ju vykonať, pokiaľ máte disk typu MFM, RLL alebo starší SCSI disk, a nemôže ničomu uškodiť. Správne fungujúce moderné disky túto kontrolu nepotrebujú, vylúčia z používania zlé bloky vlastným mechanizmom.
Na záver potvrdíte inicializáciu disku. Táto operácia zničí všetky dáta, ktoré sa nachádzajú v tomto oddieli na disku. Ak je všetko v poriadku, zvoľte ``Áno''. Obrazovka bude po spustení programu blikať.
Ďaľšie menu bude ``Inicializovať linuxový oddiel''. Ak to tak nie je, nedokončili ste rozdelenie disku alebo ste vynechali niečo v príprave oddielu pre virtuálnu pamäť.
Môžete inicializovať oddiel pre Linux alebo pripojiť skôr inicializovaný systém
súborov. Program dbootstrap nespraví aktualizáciu
staršej inštalácie bez toho, aby ju neprepísal. Ak chcete nedeštruktívne
prejsť k novšej verzii Debianu, program dbootstrap nepotrebujete,
prečítajte si pokyny k
aktualizácii, akým spôsobom sa dá prejsť z predchádzajúcich verzií
na Debian 2.2.
Pokiaľ pre inštaláciu chcete použiť časť disku, ktorá nie je prázdna, mali byste ju inicializovať, tým tiež zmažete jej predchádzajúci obsah. Ďalej musíte inicializovať oddiely, ktoré ste vytvorili skôr pri delení disku. Asi jediným dôvodom pre voľbu pripojiť oddiel bez inicializácie môže byť pokračovanie v nedokončenej inštalácii z rovnakej sady inštalačných diskiet.
Zvolením položky ``Ďaľší'' pripravíte a pripojíte oddiel na /
systém súborov. Prvý oddiel, ktorý pripojíte alebo inicializujete, bude
prístupná ako / - nazýva sa ``root'' (hlavný, koreňový zväzok
súborov). Bude Vám ponúknuté urobiť otestovanie disku kvôli výskytu zlých
blokov ako to bolo pri odkladacom oddieli. Platí, čo bolo na túto tému už
povedané, na veľkom disku kontrola zaberie 10 minút a viac.
Po pripojení oddielu /, položka ``Ďaľší'' bude ``Inštalovať jadro
a moduly operačného systému'', pokiaľ už nemáte niečo z inštalácie hotové.
Pomocou šípiek môžete pripraviť alebo pripojiť ďaľšie časti disku, ak existujú.
Na tomto mieste inicializujte a pripojte oddiely pre /var,
/usr a ďaľšie systémy súborov, ktoré ste predtým vytvorili.
Alternatíva k ``Inicializovať linuxový oddiel'', Oddiel 7.7 je krok ``Pripojiť inicializovaný oddiel''. Použite tento, ak opakujete pokazenú inštaláciu alebo ak chcete pripojiť oddiel, ktorý bol už inicializovaný.
Ak inštalujete na bezdiskovú stanicu, v tomto bode musíte pripojiť koreňový oddiel zo vzdialeného NFS servera. Špecifikujte cestu k serveru NFS pomocou štandardných konvencií serveru NFS, povedzme, meno-serveru-alebo-IP:cesta-na-serveri. Ak potrebujete pripojiť ďaľšie systémy súborov, môžete to urobiť teraz.
Menu nasleduje po pripojení koreňového zväzku súborov, ak ste už túto časť
inštalácie neurobili pri predchádzajúcom spustení programu
dbootstrap. Najskôr potvrďte, že je kořenový zväzok pripojený k
správnému zariadeniu. Potom si vyberte podľa Vášho zámeru z Voľba média pre natiahnutie
systému, Oddiel 5.2.1 zariadenie, z ktorého budete inštalovať jadro a
moduly operačného systému.
Pre inštaláciu z lokálneho systému súborov zvoľte ``harddisk'', ak zariadenie
zatiaľ nie je pripojené alebo ``mounted'' pre pripojené zariadenie. Ďalej
zvoľte oddiel, kam ste podľa Inštalácia z pevného disku,
Oddiel 5.4 nainštalovali inštalačný systém Debianu. Nasledujúca otázka
bude umiestnenie súborov na systéme súborov, cestu začnite znakom ``/''. Potom
nechajte program dbootstrap soúbory nájsť, ak bude neúspešný, máte
možnosť cestu k nim upresniť.
Ak inštalujete z diskiet, budete potrebovať vložiť Rescue Floppy (ktorá je už pravdepodobne v mechanike), nasledovanú disketou Driver Floppies.
Ak si želáte inštalovať jadro a moduly po sieti, môžete to urobiť pomocou voľby
``nfs''. Vaše sieťové rozhranie musí byť podporované štandardným jadrom
(pozrite Ostatné
zariadenia, Oddiel 2.4). Ak sa možnosť ``nfs'' neobjaví, musíte zvoliť
``Zrušiť'', ísť späť, zvoliť kroko ``Konfigurovať sieť'' (pozrite ``Konfigurovať sieť'', Oddiel
7.11). Potom spustite znova tento krok. Zvoľte ``nfs'', a oznámte
programu dbootstrap meno a cestu k NFS serveru. Predpokladáme, že
set umiestnili obrazy Rescue Floppy a Driver Floppies na serveri na správne
miesto, tieto súbory majú byť prístupné pri inštalovaní jadra a modulov.
Ak inštalujete bezdiskovú stanicu, musíte už mať správne nastavenú sieť, ako je popísané v ``Konfigurovať sieť'', Oddiel 7.11. Potom dostanete možnosť inštalovať jadro a moduly z NFS. Postupujte presne ako v predchádzajúcom odstavci.
Systém od Vás môže požadovať iné kroky pre iné inštalačné médiá.
Vyhľadajte v ponuke ``Konfigurovať moduly s ovládačmi zariadení'' zariadenia, ktoré máte v počítači. Nastavte ich používanie a systém bude tieto moduly vždy pri zavádzaní automaticky nahrávať.
V tomto bode nie je potrebné konfigurovať všetky zariadenia, stačí sa zamerať na tie, ktoré sú nutné pre nainštalovanie základného systému (viď Voľba média pre inštaláciu základného systému, Oddiel 5.2.2). Môže ísť o ovládače sieťovej karty alebo o prístup na rôzne súborové systémy.
Neskoršie na nainštalovanom systéme je možné konfiguráciu modulov zmeniť
programom modconf.
Konfigurácia sa robí aj na systémech bez siete, v takom prípade stačí vyplniť názov počítača v ``Vybrať hostiteľský názov'' a záporne odpovedať na otázku ``is your system connected to a network?'' (je váš počítač pripojený k sieti?), či je počítač pripojený k sieti.
Na sieťovom systéme je treba poznať údaje uvedené v Ďalej budete potrebovať, Oddiel 3.2. Konfiguráciu siete nerobte, ak pre prvé pripojenie počítača k sieti chcete použiť PPP.
Program dbootstrap Vás vyzve na vyplnenie údajov z Ďalej budete potrebovať, Oddiel
3.2. Na záver zhrnie zadané informácie a požiada o ich potvrdenie. Ďalej
zadajte sieťové zariadenia pre síťové spojenie. Obvykle ide o ``eth0''.
Pár technických poznámok: program predpokladá, že adresa Vašej siete je bitovým
súčinom adresy IP a sieťovej masky. Pokúsi sa odhadnúť vysielaciu adresu ako
bitový súčet IP adresy systému a bitového doplnku sieťovej masky. Odhadne, že
gateway sprostredkúva aj DNS. Ak nebudete poznať nejaký údaj, nechajte pri ňom
prednastavenú hodnotu. Konfigurácui môžete na nainštalovanom systéme upraviť
úpravou súboru /etc/init.d/network. (V Debiane sú štartovacie
skripty v adresári /etc/init.d/.)
Zvoľte položku ``Inštalovať základný systém''. Dostanete ponuku zariadení, z ktorých je možné načítať základný systém. Vyberte zariadenie, pre ktoré ste sa rozhodli podľa Voľba média pre inštaláciu základného systému, Oddiel 5.2.2.
Ak si zvolíte inštalovanie zo súborového systému na pevnom disku alebo z CD
ROM, systém sa Vás spýta na cestu k súboru http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main/disks-sparc/current/base2_2.tgzdbootstrap, aby si našiel súbor sám, alebo napíšte cestu do
riadku ručne.
Pri inštalácii z diskiet Vás program dbootstrap vyzve na postupné
vloženie diskiet. Pri chybe čítania z diskety budete musieť vytvoriť náhradnú
disketu a znovu začať inštaláciu základného systému. Po úspešnom prečítaní
všetkých diskiet, systém nainštaluje súbory, ktoré z nich prečítal, na pomalom
počítači to bude trvať asi 10 minút.
Pre inštalovanie základného systému z NFS, vyberte voľbu NFS a budete vyzvaní
na zadanie servera, zdieľaného disku na servere a podadresára, kde sa nachádza
http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main/disks-sparc/current/base2_2.tgztty2 príkazom date. Nápovedu k tomuto
programu nájdete v manuáli date(1).
Teraz máte na disku všetky súbory základného systému, ostáva urobiť pár nastavení, kým bude systém pripravený na prevádzku.
Zadajte časové pásmo. Je niekoľko spôsobov, ako to docieliť, v ``Adresáre:'' je možné napríklad zadať štát prípadne kontinent. Tým sa zúži ponuka a ľahšie vyberiete krajinu, oblasť alebo mesto z možností v ``Časové pásma:''.
Potom odpovedzte, ako sa majú nastaviť hardvérové hodiny počítača - máte dve možnosti, nastaviť miestny čas alebo čas na poludníku v Greenwich (GMT). Pre systém, kde beží iba Linux alebo iný Unix, vyberte GMT (tzn. ``Áno''), pokiaľ máte nainštalované aj Windows alebo DOS, vyberte miestny čas (``Nie''). Unix a Linux udržujú na systémových hodinách čas podľa GMT a softvérovo prevádzajú na čas v miestnom časovom pásme. Tak sa dajú sledovať prechody na zimný a letný čas, prestupné roky a dokonca užívatelia pripojení k Vášmu systému z inej časovej zóny si môžu nastaviť svoje časové pásmo. Ak budete mať čas nastavený na GMT, systém bude sám v správne dni meniť čas z letného na zimný a naopak.
Ak sa rozhodnete, aby sa systém zavádzal priamo z pevného disku, a ak neinštalujete bezdiskovú stanicu, program Vás požiada o inštaláciu bootovacieho záznamu (MBR). Ak nepoužívate boot manažér (asi nepoužívate, ak neviete, o čo ide), a na počítači nemáte ďaľší operační systém, odpovedzte ``Áno''. Po odpovedi ``Áno'' bude nasledovať otázka, či sa má Linux po zapnutí počítača automaticky zavádzať z pevného disku. Tým sa nastaví oddiel obsahujúci Linux na aktívny a bude sa z neho čítať operačný systém.
Poznamenajme, že zavádzanie viacerých operačných systémov na jednom stroji je stále niečo ako čierna mágia. Tento dokument sa ani nepokúša zdokumentovať rozličné zavádzacie manažéry, ktoré sa menia podľa architektúry a niekedy aj podľa podarchitektúr. Je na Vás, aby ste si prečítali dokumentáciu k Vášmu manažéru. Zapamätajte si: keď pracujete so zavádzacím manažérom, nikdy nemôžete byť dosť opatrný.
Štandardný zavádzací manažér pre sparc sa volá ``silo''. Je zdokumentovaný v
adresári /usr/doc/silo/. Ak inštalujete na bezdiskovej stanici,
je zavádzanie z lokálneho disku nezmyselná voľba a bude preskočená. Možno si
budete želať nastaviť OpenBoot tak, aby zavádzal systém štandardne zo siete.
Pozrite Výber zavádzacieho
zariadenia, Oddiel 3.3.2.
Teraz prichádza chvíľa zahorenie systému, čo bude nasledovať, keď systém prvý krát spustíte. Vyberte disketu z mechaniky a zvoľte položku ``Reštartovať systém''.
Ak zavádzate priamo Debian a systém nenaštartuje, použite alebo originálne inštalačné médium (napríklad Rescue Floppy), alebo vložte vlastnú zavádzaciu disketu, ak ste ju vytvorili a reštartujte systém. Ak nepoužívate vlastnú zavádzaciu disketu, pravdepodobne budete musieť pridať zavádzacie parametre. Ak zavádzate z Rescue Floppy alebo podobne, potrebujete špecifikovať rescue root=root, kde root je Váš oddiel s koreňovým systémom súborov, napríklad ``/dev/sda1''.
Debian by sa mal zaviesť, a uvidíte tie isté výpisy ako keď ste prvý krát zavádzali inštalačný systém, a budú nasledovať niektoré nové výpisy.
Účet root je účtom pre superpoužívateľa, na ktorého sa nevzťahujú bezpečnostné obmedzenia. Mali by ste ho používať iba, keď robíte správu systému, a len na nevyhnutnú dobu.
Hocaké heslo, ktoré vytvoríte, musí obsahovať minimálne 6 a maximálne 8 znakov a malo by obsahovať malé aj veľké písmená, ako aj interpunkčné znamienka. Dajte si zvlášť záležať na nastavení Vášho superužívateľského hesla, pretože to je veľmi mocný účet. Vyvarujte sa slov zo slovníkov, alebo osobným údajom, ktoré sa dajú ľahko uhádnuť.
Ak Vám niekto povie, že potrebuje Vaše superpoužívateľské heslo, buďte extrémne opatrní. Normálne by ste nemali nikdy dávať niekomu superpoužívateľské heslo, okrem prípadu, keď spravujete systém spolu s iným správcom.
Systém Vás vyzve na vytvorenie používateľského účtu (účet je právo na používanie počítača, tvorí ho meno používateľa a jeho heslo). Ako sme už povedali, nepoužívajte účet superpoužívateľa na bežnú prácu.
Prečo nie? No, jeden dôvod vyhýbania sa použitiu superužívateľských privilégií je to, že môžete ako superpoužívateľ veľmi ľahko nenapraviteľne poškodiť systém. Ďaľším dôvodom je to, že môžete byť oklamaný a spustiť program typu Trójsky kôň -- to je program, ktorý využije Vaše superpoužívateľské práva na narušenie bezpečnosti systému za Vaším chrbtom. Hocaká dobrá kniha o správe Unixového systému Vám poskytne o tejto téme viac informácií -- uvážte, či by ste si jednu z nich nemali prečítať, ak je toto pre vás novinka.
Napríklad, ak sa voláte Ján Kováč, vytvorte si nový účet ''kovac'', ''jkovac'' alebo ''jk''.
Shadow passwords (tieňové heslá) je prostriedok na zabezpečenie systému.
Systémy bez shadow password uchovávajú používateľské heslá v zašifrovanej
podobe v súbore /etc/passwd prístupnom všetkým používateľom.
Tento súbor musí ostať čitateľný, pretože obsahuje dôležité informácie o
používateľoch, napríklad ako sa majú prevádzať používateľské mená na
zodpovedajúce číselné hodnoty. Kto získa súbor /etc/passwd, môže
útokom hrubou silou skúšať, aké heslá majú používatelia systému.
Ak povolíte použitie shadow passwords, heslá sa budú uchovávať v súbore
/etc/shadow, ktorý nie je čitateľný, prístup k nemu má
iba superpoužívateľ- root. Doporučujeme používať shadow passwords.
Na shadow password môžete systém previesť aj neskôr programom
shadowconfig. Po inštalácii nájdete postup v súbore
/usr/doc/passwd/README.debian.gz.
Program Vám teraz predloží ponuku pripravených softvérových profilov. Pri
inštalácii si môžete balík po balíku určiť, čo se má inštalovať, na to je
určený program dselect. Prejsť všetky programy Vám zabere veľa
času, budete vyberať z 3700 balíkov!
Z tohoto dôvodu Vám radšej ponúkame profily alebo zadania. Zadaním sa myslí funkcia, ktorú systém bude schopný plniť. Môžete voliť niekoľko z predpripravených zadaní, napríklad ``Programovanie v jazyku Perl'', ``Tvorba dokumentov vo formáte HTML'', ``Spracovanie čínskych textov''. Profil je hlavné poslanie Vášho počítača, môže ísť trebárs o ``sieťový server'' alebo ``používateľskú stanicu''. Na rozdiel od zadania je možné zvoliť iba jeden profil.
Ak sa ponáhľate, zvoľte si jeden z pripravených profilov. Ak máte viac času,
zvoľte ``Custom profile'', z ponuky zadaní si pripravíte vlastný profil. Ak
chcete presne určit, čo sa má nainštalovať, preskočte túto voľbu a vyberte si
balíky programom dselect. Táto konfigurácia je časovo
najnáročnejšia.
Skoro vstúpite do programu dselect. Ak ste urobili výber balíkov,
zapamätajte si, že v ňom musíte preskočiť voľbu ``Select'', pretože sadu
balíkov na inštaláciu ste si už zvolili.
Upozornenie: uvedená veľkosť zadaní je súčet veľkostí všetkých balíkov, ktoré sú v zadaní obsiahnuté. Dve rôzne zadanie môžu obsahovať rovnaké balíky, ak ich obidve zvolíte, skutočné požiadavky na diskový priestor budú menšie ako súčet veľkostí oboch zadaní.
Keď pripravíte účet superpoužívateľa a osobný účet, spustí sa program
dselect. V dselect
Tutorial sú informácie, ktoré by ste mali poznať pred tým, ako
dselect začnete používať. dselect slúži na výber
balíkov, ktoré sa nainštalujú na Váš systém. Ak máte v počítači CD s
distribúciou Debianu alebo ste pripojení na Internet, môžete v inštalácii hneď
pokračovať. Inak program ukončite a spustite ho znova neskoršie, keď si
zoženiete balíky s programami. Program dselect musíte spustiť ako
superpoužívateľ.
Po ukončení programu dselect sa stretnete s výzvou na zalogovanie.
Prihláste sa na svoj osobný účet. Systém je pripravený na používanie.
Pozn.: Ak inštalujete z CD-ROM alebo ak máte priame pripojenie k sieti, môžete tento oddiel bez obáv preskočiť. Inštalačný systém sa výs na tieto informácie bude pýtať iba vtedy, keď ste ešte neskonfigurovali sieť.
Základný systém obsahuje balík pre ppp. Umožní Vám pripojenie k
sprostredkovateľovi Internetu protokolom PPP. Uvedieme postup pre nastavenie
pripojenia. Na zavádzacích diskoch sa nachádza program pppconfig,
ktorý Vám pomôže PPP nastaviť. Názov pre pripojenie, na ktorý sa program
opýta, uveďte ''provider''.
Dúfame, že s pomocou programu pppconfig nastavíte spojenie
jednoducho. Ak by sa Vám to nepodarilo, nasledujú podrobnejšie pokyny.
Pre nastavenie PPP potrebujete poznať základy prezerania a úprav súborov v
Linuxe. Pre zobrazenie obsahu súboru používajte programy more
alebo zmore pre komprimované súbory s koncovkou .gz.
Napríklad súbor README.debian.gz si môžete prezrieť príkazom
zmore README.debian.gz. Lepší stránkovací prezerač súborov sa
volá less, ale ten nie je v základnom systéme. Doinštalujte si
balík s programom less, akonáhle to bude možné. Editor v
základnom systéme sa volá ae. Druhý editor sa volá
elvis-tiny, čo je orezaná verzia editoru vi. Má
jednoduché ovládanie a nezvláda veľa funkcií. Môžete si vybrať z väčšej ponuky
editorov, keď spustíte program dselect - ako nvi,
less a emacs.
V súbore /etc/ppp/peers/provider nahraďte ``/dev/modem'' reťazcom
``/dev/ttyS#'', kde # znamená číslo sériového portu. V
Linuxe sa porty označujú číslami od 0, takže prvý sériový port zodpovedá
/dev/ttyS0. Ďalej upravte súbor
/etc/chatscripts/provider, kam vložíte telefónne číslo k
sprostredkovateľovi Internetu, používateľské meno a heslo. Ponechajte ``\q'' v
úvode hesla, zabraňuje zapisovaniu hesla do súborov so záznamom spojenia.
Mnohí sprostredkovatelia používajú PAP alebo CHAP namiesto overenia používateľa
v textovom režime. Ďaľší používajú obidva druhy. Ak Váš poskytovateľ požaduje
PAP alebo CHAP, je potrebné postupovať iným spôsobom. Zmeňte na komentár
všetko za vytáčacou sekvenciou (začína ATDT) v
/etc/chatscript/provider. Upravte
/etc/ppp/peers/provider podľa návodu uvedeného vyššie a pripojte
user jmeno, kde jméno je Vaše používateľské
meno u sprostredkovateľa pripojenia. Ďalej upravte súbor
/etc/pap-secrets alebo /etc/chap-secrets a doplňte
doň heslo.
Do súboru /etc/resolv.conf ešte doplňte číselnú adresu DNS u Vášho
sprostredkovateľa pripojení. Riadky súboru /etc/resolv.conf sú v
nasledujúcom formáte nameserver xxx.xxx.xxx.xxx kde
x znamenajú čísla v adrese.
Pokiaľ Váš poskytovateľ používa štandardnú prihlasovaciu procedúru, malo by byť
všetko pripravené na pripojenie. PPP spojenie spustíte pod superpoužívateľom
root príkazom pon a jeho priebeh sa sleduje pomocou
plog. Odpojenie sa urobí pomocou poff.
O tom, ako doinštalovať zbytok systému, hovorí dokument dselect Tutorial. Nezabudniete
preskočiť krok ``Select'' v dselect, ak používate profily a
zadania z Výber a inštalácia
profilov, Oddiel 7.19.