Rozdelením disku sa na disku vytvorí niekoľko vzájomne nezávislých oddielov (angl. partition). Dá se to prirovnať k bytu rozdelenému stenami, pridaním nábytku do jednej miestnosti nemá na ostatné miestnosti žiadny vplyv.
Ak už na počítači máte nejaký operačný systém (Windows95, WindowsNT, OS/2, MacOS, Solaris, FreeBSD) a chcete na rovnaký disk ešte umiestniť Linux, asi sa nevyhnete prerozdeleniu disku. Všeobecne zmena oddielu, na ktorom je systém súborov, znamená stratu dát, takže si radšej disk pred zmenami do tabuľky diskových oddielov zálohujte. Podľa analógie s bytom a stenami, z bytu tiež radšej vynesiete všetok nábytok pred tým, ako budete prestavovať steny.
Ako úplné minimum potrebuje GNU/Linux jeden diskový oddiel. Tento oddiel je využitý pre operačný systém, programy a používateľské dáta. Väčšina používateľov pokladá naviac za nutnosť mať vyčlenenú časť disku pre virtuálnu pamäť. Tento oddíl slúži operačnému systému ako odkladací priestor. Vyčlenením odkladacieho oddielu umožnia efektívnejšie využitie disku ako virtuálnej pamäte. Je tiež možné pre tento účel využiť obyčajný súbor, ale nie je to doporučené riešenie.
Väčšina používateľov vyčlení pre Linux viac ako jeden oddiel na disku. Sú k tomu dva dôvody. Prvým je bezpečnosť, pokiaľ sa poškodí systém súborov, väčšinou sa to týka iba jedného oddielu, takže potom musíte nahradiť zo záloh iba časť systému. Ako minimum môžete uvážiť vyčlenenie koreňového zväzku súborov. Ten obsahuje zásadné časti systému. Ak sa poškodí nejaký ďaľší oddiel, budete schopní spustiť Linux a napraviť chybu, môže Vám to ušetriť novú inštaláciu systému.
Druhý dôvod je obyčajne závažnejší pri pracovnom nasadení Linuxu, ale záleží na tom, na čo systém používate. Predstavte si situáciu, keď nejaký proces začne nekontrolovane zaberať diskový priestor. Pokiaľ ide o proces so superužívateľskými právami, môže zaplniť celý disk. Naruší chod systému, pretože Linux potrebuje pri behu vytvárať súbory. Taká situácia môže nastať z vonkajších príčin, napríklad nevyžiadaný e-mail Vám ľahko zaplní disk. Rozdelením disku na viac oddielov sa môžte chrániť pred mnohými problémami, v príklade uvedenom vyššie pri oddelení /var/spool/mail na zvláštnu časť disku bude systém fungovať, aj keď bude zahltený nevyžiadanou poštou.
Jedinou nevýhodou pri používaní viac diskových oddielov je tá, že je ťažké dopredu odhadnúť kapacitu jednotlivých oddielov. Ak vytvoríte niektorý oddiel príliš malý, budete musieť systém inštalovať znovu alebo sa budete boriť s presúvaním súborov z oddielu, ktorého veľkosť ste podhodnotili. V opačnom prípade, keď vytvoríte zbytočne veľký oddiel, plytváte diskovým priestorom, ktorý by sa dal využiť inde. Diskový priestor je dnes síce lacný, ale prečo vyhadzovať peniaze oknom.
Je dôležité sa rozhodnúť, aký typ stroja vytvárate. Toto určí požiadavky na diskovú kapacitu a bude mať vplyv na schému rozdelenia disku.
Existuje istý počet štandardných "profilov", ktoré Debian ponúka pre Vaše pohodlie (pozrite Výber a inštalácia profilov, Oddiel 7.19). Profily sú jednoducho sady výberov balíkov, čím Vám uľahčujú prácu v tom, že ich nemusíte vyberať ručne.
Každý profil má veľkosť výsledného systému po dokončení inštalácie. Aj keď nepoužijete profily, je táto hodnota dôležitá pre plánovanie, pretože budete mať predstavu o tom, aké veľké oddiely máte spraviť.
Nasledujú niektoré dostupné profily a ich veľkosť:
Zapamätajte si, že veľkosti nezahŕňajú žiadne iné bežné súbory - používateľské
súbory, poštu a dáta. Je vždy dobré byť veľkorysým, keď odhadujete veľkosť
vlastných dát. Hlavne oddiel /var obsahuje množstvo stavových
informácií. Súbory dpkg (s informáciami o nainštalovaných
balíkoch) môžu ľahko zabrať 20MB, s log súbormi a ostatným, môžete pre
/var bežne vyhradiť najmenej 50MB.
Disky a oddiely na nich majú v Linuxe odlišné názvy ako v iných operačných systémoch. Budete potrebovať vedieť, ako sa zariadením v Linuxe prideľujú názvy.
Oddiely na diskoch sú rozlíšené pripojením čísla k názvu zariadení: ``sda1'' a ``sda2'' predstavujú prvý a druhý oddiel prvého disku na SCSI.
Napríklad predpokladajme počítač s dvomi diskami na zbernici SCSI na pozíciach 2 a 4. Prvému disku na pozícii 2 zodpovedá zariadenie sda, druhému sdb. Päť oddielov na disku ''sda'' by bolo pomenované ''sda1'', ``sda2'', ..., ``sda5''. Rovnaká schéma označenia platí aj pre disk ''sdb''.
Ak máte v počítači dva radiče pre SCSI, poradie diskov zistíte zo správ, ktoré sa vypisujú pri štarte Linuxu. Predpokladáme, že poznáte modelové označenia diskov.
Ako sme už uviedli, ak máte miesto na disku, mali by ste si určite vytvoriť dva
oddiely - menší koreňový a väčší, na ktorom bude pripojený adresár
/usr. Väčšine používateľov stačia dva oddiely. Zvlášť v prípade,
že máte jeden malý disk, vytvorením mnohých oddielov plýtvate priestorom na
disku.
Ak chcete inštalovať viac programov, ktoré nie sú priamo súčasťou distribúcie,
môže sa Vám hodiť samostaný oddiel pre /usr/local. Pre počítač,
ktorý spracúva veľa pošty, má zmysel vytvoriť oddiel pre
/var/spool/mail. Niekedy je dobré oddeliť adresár
/tmp na oddiel s kapacitou 20 - 32 MB. Na serveri s viac
používateľmi je výhodné vymedziť veľký oddiel pre ich domovské adresáre /home.
Všeobecne platí, že rozdelenie disku sa líši od počítaču k počítaču a záleží,
na čo Linux používate.
Pri inštalácii komplikovanejšieho systému (napr. serveru) sa pozrite na
Multi Disk
HOWTO, na podrobnú informáciu. Tento odkaz môže byť zaujímavý
takisto pre sprostredkovateľov pripojenia k Internetu.
Zostáva otázka, koľko vyhradiť pre virtuálnu pamäť. Názory systémových administrátorov sú rôzne, jedna skúsenosť je mať rovnaké množstvo odkladacieho priestoru ako máte pamäte, pre väčšinu používateľov pritom nemá zmysel vytvoriť viac ako 64 MB virtuálnej pamäte. Samozrejme, že existujú výnimky, ak budete riešiť sústavu 10000 rovníc na počítači s 256 MB, budete potrebovať viac ako gigabyte odkladacieho priestoru. Pokiaľ potrebujete veľké množstvo virtuálnej pamäte, skúste umiestniť jej oddiely na rôzne disky.
Môj počítač má 32 MB paměti a 1,7 GB IDE disk na zariadení
/dev/hda. Na /dev/hda1 je oddiel pre iný operačný
systém s veľkosťou 500 MB (mal som ho vytvoriť len 200 MB, pretože ho skoro
nepoužívam). Odkladací oddiel má 32 MB a je na /dev/hda3. Zbytok
tj. asi 1,2 GB na /dev/hda2 je koreňový zväzok pre Linux.
Rozdelenie disku môžete urobiť buď preď inštaláciou Debianu alebo počas nej. If your computer will be solely dedicated to Debian, you should partition as part of the boot process (``Rozdeliť pevný disk'', Oddiel 7.5). If you have a machine with more than one operating system on it, you generally should let the native operating system create it's own partitions.
Nasledujúce sekcie obsahujú informácie o rozdeľovaní disku vo vašom prirodzenom operačnom systéme ešte pred inštaláciou. Poznamenajme, že si musíte zmapovať, ako váš existujúci operačný systém pomenúva oddiely; a ako jeho názvy zodpovedajú Linuxovým názvom zariadení. Pozrite Názvy zariadení v Linuxe, Oddiel 4.3.
Rozdeľovanie pod SunOS je úplne bezproblémové. Vlastne, ak chcete inštalovať na jeden stroj SunOS a Debian, je doporučené použiť na rozdelenie SunOS pred inštalovaním Debianu. Jadro Linuxu rozumie formátu Sun disk labels, takže tu nie sú žiadne problémy. Iba sa uistite, že koreňový systém súborov Debianu je pod prvým 1GB na zavádzacom disku.
Hocaký systém použijete na na rozdeľovanie, uistite sa, že na zavádzacom disku
vytvoríte ``Sun disk label''. To je jediný druh schémy rozdelení, ktorej
OpenBoot PROM rozumie a je to jediná schéma, z ktorej môžete zavádzať systém.
V programe fdisk použite na vytvorenie Sun disk label klávesu
s.