Inštalácia systému Debian GNU/Linux 2.2 na architektúre ARM ----------------------------------------------------------- Bruce Perens Sven Rudolph Igor Grobman James Treacy Adam Di Carlo verzia 2.2.25, 07 June, 2001 ------------------------------------------------------------------------------- Zhrnutie -------- Dokument obsahuje návod na inštaláciu systému Debian GNU/Linux 2.2, na počítačoch ARM (``arm''). Nájdete v ňom takisto odkazy na ďaľšiu dokumentáciu. Návod _nie je_ určený pre užívateľov s už nainštalovaným systémom, pokiaľ chcete prejsť k novšej verzii distribúcie, pozrite sa na Debian 2.2 Release Notes (http://www.debian.org/releases/2.2/arm/release-notes/). Autorské práva -------------- Dokument môže byť šírený a upravovaný pri dodržaní podmienok licencie GNU General Public License. (C) 1996 Bruce Perens (C) 1996, 1997 Sven Rudolph (C) 1998 Igor Grobman, James Treacy (C) 1998-2000 Adam Di Carlo Tento dokument je voľne šíriteľný, môžete ho distribuovať alebo pozmeniť za podmienok uvedených v licencii GNU General Public Licence verzie 2 alebo neskoršej; publikovanej v Free Software Foundation. Dokument je distribuovaný s nádejou, že je užitočný, ale nevzťahujú sa naň _akékoľvek záruky_, dokonca ani záruka predpokladaná pre zakúpený tovar a jeho vhodnosť pre daný účel. Podrobnosti sú v licencii GNU General Public License. Licenciu GNU General Public License nájdete v distribúcii Debian v súbore `/usr/doc/copyright/GPL' alebo na WWW GNU (http://www.gnu.org/copyleft/gpl.html). Môžete o ňu požiadať dopisom na adresu Free Software Foundation, Inc., 59 Temple Place - Suite 330, Boston, MA 02111-1307, USA. Požadujeme, aby v dielach odvodených od tohto dokumentu bol uvedený Debian a autori tohto dokumentu. Pokiaľ pozmeníte a vylepšíte tento návod, oboznámte o tom autorov zaslaním správy na adresu . ------------------------------------------------------------------------------- Obsah ----- 1. Vitajte v Debiane 1.1. Získanie najnovšej verzie tohto dokumentu 1.2. Usporiadanie inštalačného návodu 1.3. VAROVANIE: Tento dokument nie je kompletný 1.4. O licenčných podmienkach 2. Požiadavky na počítač 2.1. Podporované zariadenia 2.2. Inštalačné médiá 2.3. Požiadavky na pamäť a diskový priestor 2.4. Ostatné zariadenia 2.5. Hardware určený pre GNU/Linux 3. Kým začnete 3.1. Záloha dát 3.2. Ďalej budete potrebovať 3.3. Predinštalačné nastavenie hardvéru a operačného systému 4. Rozdeľovanie disku 4.1. Pozadie 4.2. Plánovanie používania systému 4.3. Názvy zariadení v Linuxe 4.4. Doporučené rozdelenie disku 4.5. Príklady 4.6. Rozdelenie disku pred inštaláciou Debianu 5. Postupy pri inštalácii Debianu 5.1. Úvod 5.2. Voľba inštalačného média 5.3. Popis súborov inštalačného systému 5.4. Inštalácia z pevného disku 5.5. Inštalácia z CD-ROM 5.6. Zavedenie z `tftp' 5.7. Inštalácia z NFS 5.8. Inštalovanie z diskiet 5.9. Inštalácia základného systému z diskiet 5.10. Zápis obrazov diskov na diskety 6. Natiahnutie inštalačného systému 6.1. Parametre pri štarte systému 6.2. Zavedenie systému z Rescue Floppy 6.3. Natiahnutie systému z CD-ROM 6.4. Hlásenie o štarte systému 6.5. Problémy pri štarte systému 7. Nastavenie počiatočného systému programom `dbootstrap' 7.1. Úvod do programu `dbootstrap' 7.2. ``Hlavná ponuka inštalácie systému Debian GNU/Linux'' 7.3. ``Konfigurovať klávesnicu'' 7.4. Posledné varovanie 7.5. ``Rozdeliť pevný disk'' 7.6. ``Inicializovať a aktivovať odkladací oddiel'' 7.7. ``Inicializovať linuxový oddiel'' 7.8. ``Pripojiť inicializovaný oddiel'' 7.9. ``Inštalovať jadro a moduly operačného systému'' 7.10. ``Konfigurovať moduly s ovládačmi zariadení'' 7.11. ``Konfigurovať sieť'' 7.12. ``Inštalovať základný systém'' 7.13. ``Konfigurovať základný systém'' 7.14. ``Štartovať Linux priamo z pevného disku'' 7.15. Okamih pravdy 7.16. Heslo pre používateľa root 7.17. Vytvorenie používateľského účtu 7.18. Tieňové heslá 7.19. Výber a inštalácia profilov 7.20. Prihlásenie do systému 7.21. Nastavenie PPP 7.22. Inštalácia zbytku systému 8. Ďaľšie kroky a kam stadiaľto ísť 8.1. Ak začínate so systémom UNIX 8.2. Orientácia v Debiane 8.3. Ďaľšie informácie 8.4. Kompilácia nového jadra 9. Technické údaje o zavádzacích disketách 9.1. Zdrojový text 9.2. Rescue Floppy 9.3. Výmena jadra 9.4. Inštalačné diskety pre základný systém 10. Administratívne záležitosti 10.1. O tomto dokumente 10.2. Ako prispieť k návodu 10.3. Hlavní spoluautori 10.4. Slovenský preklad 10.5. Ochranné známky ------------------------------------------------------------------------------- 1. Vitajte v Debiane -------------------- Máme radosť, že ste sa rozhodli vyskúšať Debian. Poznáte, že je výnimočný medzi distribúciami operačných systémov. Debian prináša kvalitný voľne širiteľný softvér z celého sveta a spája ho do koherentného celku. Celok je hodnotnejší ako jeho časti. Distribúciu Debian tvoria softvérové _balíky_. Jednotlivé balíky pozostávajú zo spustiteľných binárnych súborov, skriptov, dokumentácie a konfiguračných súborov. Každý softvérový balík má _správcu_, ktorý zaň zodpovedá. Distribúcia sa _merateľne_ rozrastá. Ktokoľvek, kto súhlasí so záväzkami plynúcimi z Debian Social Contract (http://www.debian.org/social_contract) sa môže stať správcom. Nový vývojár môže k distribúcii pripojiť ďaľší softvérový balík, za predpokladu, že program je podľa našich kritérií voľne šíriteľný a balík bude, čo sa týka kvality, vyhovovať. Debian Free Software Guidelines (http://www.debian.org/social_contract#guidelines) je stručné a presné vyjadrenie podmienok, za ktorých je software považovaný za voľne šířiteľný. Je to prínosný dokument pre voľne šíriteľný softvér a bol zobraný ako základ Open Source Free Software Guidelines (http://opensource.org/osd.html). Iba Debian má rozsiahle špecifikácie štandardov kvality obsiahnuté v Debian Policy (http://www.debian.org/doc/debian-policy/). Dokument určuje požiadavky na kvalitu balíkov, ktorých splnenie vyžadujeme. Aby bol Váš systém ochránený pred trójskymi koňmi a inými zlovoľnými programami, overuje sa, že balíky prichádzají do distribúcie od ich skutočných správcov. Debian rovnako usiluje o to, aby programy boli bezpečne nakonfigurované. Pokiaľ sa vyskytnú bezpečnostné problémy s distribuovanými balíkmi, sú čoskoro k dispozícii ich opravy. Pravidelným aktualizovaním systému si nahrávate a inštalujete aj opravy k bezpečnostným problémom. Všeobecné informácie o Debiane nájdete v Debian FAQ (http://www.debian.org/doc/FAQ/). 1.1. Získanie najnovšej verzie tohto dokumentu ---------------------------------------------- Tento dokument sa nepretržite mení. Naisto skontrolujte Debian 2.2 pages (http://www.debian.org/releases/2.2/) pre posledné informácie o vydaní 2.2. Aktualizované verzie tejto inštalačnej príručky sú dostupné tiež na Official Install Manual pages (http://www.debian.org/releases/2.2/arm/install). 1.2. Usporiadanie inštalačného návodu ------------------------------------- Tento dokument je určený používateľom, ktorí s Debianom začínajú. Od čitateľov sa predpokladajú iba všeobecné poznatky o fungovaní hardvéru. Zdatnejší používatelia tu nájdu zaujímavé poznatky o minimálnej veľkosti nainštalovaného systému, podrobnosti o podporovaných zariadeniach apod. Doporučujem skúseným používateľom, aby sa po tomto dokumente tiež porozhliadli. Rozprávanie je usporiadané chronologicky tak, ako budete postupovať behom inštalácie. Popis krokov pri inštalácii zodpovedá členeniu dokumentu: 1. Zistite, či Váš počítač vyhovuje po stránke hardvéru požiadavkám pre inštaláciu systému, viac v Kapitola 2, `Požiadavky na počítač'. 2. Zálohujte si disky, inštaláciu si premyslite a urobte nastavenia hardvéru podľa Kapitola 3, `Kým začnete'. 3. Rozdeľte si disk podľa Kapitola 4, `Rozdeľovanie disku'. Toto je významný krok, pretože s rozdeleným diskom budete musieť nejakú dobu vydržať. 4. Kapitola 5, `Postupy pri inštalácii Debianu' popisuje spôsoby, akými sa dá Debian nainštalovať. Pripravíte si médium, z ktorého budete inštalovať. 5. Potom natiahnete inštalačný program, túto procedúru popisuje Kapitola 6, `Natiahnutie inštalačného systému'. Dozviete sa, čo robiť v prípade ťažkostí pri natiahnutí systému. 6. Začiatočné nastavenie systému sa preberá v kapitolách Kapitola 7, `Nastavenie počiatočného systému programom `dbootstrap'', Oddiel 7.1, `Úvod do programu `dbootstrap'' a Oddiel 7.11, ```Konfigurovať sieť'''. 7. Inštalácia základného systému podľa Oddiel 7.12, ```Inštalovať základný systém'''. 8. Natiahnutie novo nainštalovaného systému a dokončenie inštalácie v Oddiel 7.15, `Okamih pravdy'. 9. Doinštalovanie zbytku systému a spustenie programu `dselect' v Oddiel 7.22, `Inštalácia zbytku systému'. Keď budete mať systém nainštalovaný, môžete si prečítať Kapitola 8, `Ďaľšie kroky a kam stadiaľto ísť'. Zoznámi Vás s ďaľšími zdrojmi informácií o operačnom systéme Unix, distribúcii Debian a o tom, ako nahradiť jadro. Ak si budete chcieť zostaviť vlastný inštalačný systém zo zdrojov, pozrite sa na Kapitola 9, `Technické údaje o zavádzacích disketách'. A na záver v Kapitola 10, `Administratívne záležitosti' sú informácie o tomto dokumente a o tom, ako k nemu môžete prispieť. 1.3. VAROVANIE: Tento dokument nie je kompletný ----------------------------------------------- Tento dokument je skorá, pre-release verzia oficiálneho Debianovského inštalačného manuálu. Je známe, že je nekompletný a ešte nedokončený a pravdepodobne obsahuje chyby, gramatické problémy a podobne. Ak niekde uvidíte reťazec "FIXME", "TODO", môžete si byť istý, že už vieme, že dotyčný oddiel je nekompletný. Kupci, vyvarujte sa. Hocaká pomoc, návrhy, a zvlášť záplaty, bude s vďačnosťou prijatá. Verzie pre architektúry iné ako "x86" sú zvlášť nekompletné, nepresné a netestované. Je potrebná pomoc! Pracovné verzie Inštalačného manuálu sú k dispozícii na http://www.debian.org/releases/2.2/arm/install. Nájdete tu podadresáre s návodmi pre rôzne počítačové architektúry. Podadresár `source' obsahuje zdrojové texty vo formáte SGML, ktoré sú tie pravé na vyrábanie záplat, ak sa tak rozhodnete urobiť. Súbory sú denne generované z repozitára pre balík `boot-floppies'. 1.4. O licenčných podmienkach ----------------------------- Licenčné podmienky väčšiny programov oprávňujú na používanie programu iba na jednom počítači. Debian Linux také obmedzenia nemá. Budeme radi, ak ho nainštalujete na ďaľší počítač v škole alebo zamestnaní, požičiate známym a pomôžete im s inštaláciou. Môžete dokonca vyrobiť kópie a _predávať_ ich, stačí dodržať isté obmedzenia. To všetko je možné vďaka tomu, že Debian je založený na _voľne šíriteľnom softvéri_. Voľne šíriteľný neznamená, že softvér nemá copyright alebo že sa distribuuje zdarma na CD. Znamená to, že licencia jednotlivých programov nevyžadujú poplatok za právo program kopírovať. Ktokoľvek môže program rozšíriť, prispôsobiť, pozmeniť a šíriť výsledné dielo. [1] Na mnoho programov sa vzťahuje _GNU_ _General Public License_ alebo _GPL_. Tieto programy je možné šíriť iba spoločne s ich zdrojovými textami, tým sa zaisťuje, že používateľ môže program upravovať. Zdrojové texty sú teda obsiahnuté aj v distribúcii Debian. [2] Pre programy v Debiane môžu platiť iné licenčné podmienky a copyright, po inštalácii ich nájdete v súbore `/usr/doc//copyright'. Informácie o licenciách a kritériach, podľa ktorých sa rozhoduje, či program má dostatočne voľnú licenciu, aby mohol byť v hlavnej časti distribúcie, nájdete v Debian Free Software Guidelines (http://www.debian.org/social_contract#guidelines). Dôležité upozornenie: Na tento súhrn programov nie je možné uplatňovať _žiadné záruky_. Autori ich uvoľnili, aby z nich mali úžitok aj ostatní. Nie je zaručená vhodnosť využitia týchto programov pre daný účel. Avšak vďaka tomu, že sa jedná a voľný softvér, máte právo programy prispôsobiť, aby vyhovovali Vašim potrebám, a zúžitkovať práci iných. [1] Pozn. V distribúcii sú k dispozícii aj programy, ktoré podmienky voľnej šíriteľnosti nespĺňajú. Nachádzajú sa v častiach distribúcie nazvaných `contrib' a `non-free', prečítajte si Debian FAQ (http://www.debian.org/doc/FAQ/), pod ``The Debian FTP archives''. [2] Debian FAQ (http://www.debian.org/doc/FAQ/) podáva informáciu, ako nájsť a rozbaliť zdrojové texty balíkov. ------------------------------------------------------------------------------- 2. Požiadavky na počítač ------------------------ Táto časť obsahuje informácie o hardvérových požiadavkách distribúcie. Nájdete to tiež odkazy na ďaľšie informácie o zariadeniach podporovaných GNU a Linuxom. 2.1. Podporované zariadenia --------------------------- Debian nekladie na hardvér iné obmedzenia ako tie, ktorá sú dané jadrom Linuxu a programami GNU. Teda na ľubovoľne počítačovej architektúre, na ktorú bolo prenesené jadro Linuxu, knižnica libc, prekladač `gcc' atď., a pre ktorú existuje port Debianu, môžete nainštalovať Debian. Existujú ale obmedzenia, aké zariadenia sú podporované v našej sade zavádzacích diskiet. Niektoré z platform, na ktorých Linux funguje, nie sú priamo podporované našimi zavádzacími diskami. Ak nastane táto situácia, môžete si pripraviť vlastnú disketu alebo vyskúšať sieťovú inštaláciu. Nebudeme sa snažiť popísať všetky podporované konfigurácie pre architektúru ARM, zameriame sa na všeobecné informácie a uvedieme odkazy na doplňujúcu dokumentáciu. 2.1.1. Podporované počítačové architektúry ------------------------------------------ Debian 2.2 podporuje štyri počítačové architektúry: Intel x86, počítače na základe procesorov Motorola 680x0 ako Atari, Amiga a Macintosh, ďalej počítače s procesormi DEC Alpha a SPARC. Odkazujeme sa na ne postupne ako _i386_, _m68k_, _alpha_ a _sparc_. Táto verzia dokumentu sa zaoberá inštaláciou na architektúre _arm_. Pre ostatné architektúry sú návody zvlášť. 2.1.2. Procesor, základná doska a grafický výstup ------------------------------------------------- 2.2. Inštalačné médiá --------------------- Inštaláciu Debianu sa dá urobiť z diskiet, CD, pevného disku alebo sieťovo. Behom jednej inštalácie môžete kombinovať tieto metódy, podrobnejšie to rozoberá Kapitola 5, `Postupy pri inštalácii Debianu'. Inštalácia z diskiet je častá voľba, aj keď najmenej pohodlná. Často je nutné prvý krát natiahnuť systém z Rescue Floppy. Potrebujete iba disketovú jednotku s kapacitou 1440 kB. Niektoré architektúry umožňujú inštaláciu z CD. Na počítačoch s možnosťou natiahnutia systému z CD mechaniky sa dá pri inštalácii vyhnúť použitiu diskiet. Aj v prípade, že systém nemožno zaviesť priamo z CD, môžete využiť CD-ROM po prvotnom zavedení systému z iného média Oddiel 5.5, `Inštalácia z CD-ROM'. Máte možnosť inštalovať z pevného disku. V prípade, že na inom oddieli na disku, tam, kde Linux nechcete inštalovať, je dostatok miesta, ide určite o dobrú voľbu. Niektoré platformy majú programy, ktoré spustia inštaláciu (napr. z operačného systému AmigaOS, TOS alebo MacOS). Poslednou eventualitou je sieťová inštalácia, pre ktorú sa využíva NFS. Do úvahy prichádza aj inštalácia na počítač bez pevného disku, keď sa systém pripojí sieťovo cez NFS - budete potrebovať pravdepodobne najmenej 16MB RAM. Alebo _natiahnutie_ systému zo siete službou `tftp'. Po inštalácii základného systému môžete pre dokončenie inštalácie využiť ľubovoľný sieťový protokol ako sú FTP, HTTP alebo NFS. Toto platí aj pre pripojenie cez PPP. Podrobnejší popis a rady týkajúce sa výberu vhodnej metódy inštalácie sú v Kapitola 5, `Postupy pri inštalácii Debianu'. Prečítajte si túto časť a uistite sa, že zariadenie, z ktorého sa chystáte zaviesť systém a urobiť inštaláciu, je podporované v inštalácii Debianu. 2.2.1. Podporované dátové médiá ------------------------------- Zavádzacie disky Debianu obsahujú jadro s veľkým množstvom ovládačov, aby fungovali na čo najširšej škále počítačov. Takto pripravené jadro je zbytočne veľké pre bežné použitie, Pozrite sa na návod Oddiel 8.4, `Kompilácia nového jadra', ako si pripraviť vlastné jadro. Podpora mnohých zariadení na inštalačných diskoch je žiadúca pre ľahkú inštaláciu na ľubovoľnom systéme. 2.3. Požiadavky na pamäť a diskový priestor ------------------------------------------- Inštalácia je možné urobiť s minimálne 5MB pamäte a 64MB priestoru na disku. Pokiaľ chcete nainštalovať štandardnú časť distribúcie so systémom X window System a vývojovým prostredím, budete potrebovať aspoň 300 MB, pre viacmenej úplnú inštaláciu je treba okolo 600 MB. Aby ste nainštalovali úplne všetky balíky, musíte mať asi 2 GB voľného miesta. V skutočnosti nainštalovať všetky balíky nemá zmysel, pretože niektoré z nich nemožno mať na systéme naraz. 2.4. Ostatné zariadenia ----------------------- V Linuxe môžete používat rôzne vybavenie ako myši, tlačiarene, skenery, modemy, sieťové karty, zariadenia PCMCIA atď. Žiadne z nich nie je nutné pri inštalácii. Táto kapitola obsahuje zoznam zariadení, ktoré systém pri inštalácii _nevie_ obsluhovať, aj keď všeobecne v Linuxe môžu byť podporované. 2.5. Hardware určený pre GNU/Linux ---------------------------------- V súčastnosti niektorí predajcovia dodávajú počítače s už nainštalovaným Debianom, prípadne inou distribúciou GNU/Linux. Asi si za túto výhodu trochu priplatíte, ale zbavíte sa starostí, pretože máte istotu, že hardvér počítača je kompatibilný so systémom GNU/Linux. Či už zakúpite počítač s inštaláciou Linuxu alebo bez nej, alebo už použitý počítač, je dôležité sa presvedčiť, že hardvér je podporovaný jádrom operačného systému. Skontrolujte, či sú všetky zariadenia v počítači uvedené vo vyššie spomenutých odkazoch ako podporované. Pri nákupe sa netajte tým, že kupujete počítač, na ktorom pobeží Linux. Dajte prednosť tovaru, ktorého výrobci Linux podporujú. 2.5.1. Vyvarujte sa uzavretých zariadení ---------------------------------------- Niektorí výrobci hardvéru nám neposkytujú informácie potrebné na napísanie ovládača pre Linux, prípadne požadujú zmluvu o uchovaní týchto informácií v tajnosti pred treťou osobou, čo znemožňuje uverejnenie zdrojového kódu pre taký ovládač. Ide napríklad o zvukový systém (DSP) na laptopoch IBM (niekdy v kombinácii s modemom) montovaný v súčastnosti do počítačov ThinkPad alebo o osadenie staršieho rado počítačov Macintosh. Z dôvodu nedostupnosti dokumentácie pre ne neexistujú ovládače pre Linux. Môžete výrobcu požiadať o uvoľnenie dokumentácie, pokiaľ sa naňho obráti viac ľudí, uvedomí si, že používatelia Linuxu predstavujú početnú skupinu zákazníkov. ------------------------------------------------------------------------------- 3. Kým začnete -------------- 3.1. Záloha dát --------------- Kým začnete s inštaláciou, vytvorte si zálohu súborov, ktoré máte na disku, pri inštalácii by mohlo dôjsť k strate Vašich dát. Inštalačné programy sú celkom spoľahlivé a väčšina z nich je preverená siedmimi rokmi používania, ale chyba by sa Vám mohla zle vypomstiť. Aj po uchovaní obsahu diskov buďte opatrní a premyslite si odpovede a kroky pri inštalácii. Dve minúty premýšľania môžu ušetriť hodiny zbytočnej práce. Aj keď budete inštalovať Linux na počítač, kde už máte iný operačný systém, presvedčte sa, že máte po ruke médiá pre jeho inštaláciu. Obzvlášť v prípade, že sa chystáte prerozdeliť systémový disk, sa Vám môže prihodiť, že bude nutné obnoviť zavádzanie tohoto systému alebo dokonca nová inštalácia operačného systému, ako je to v prípade počítačov Macintosh. 3.2. Ďalej budete potrebovať ---------------------------- Okrem tohto dokumentu budete potrebovať manuál k programom cfdisk (cfdisk.txt) fdisk (fdisk.txt) Úvod do programu dselect (dselect-beginner.html) a Pokiaľ Váš Linux bude trvale pripojený do siete (myslí sa ethernetovej a podobné pripojenia, nie PPP), zistite si od správcu siete tieto informácie * Názov počítača (možno si počítač pomenujete sami). * Názov vašej siete. * Adresu IP tj. číselnú adresu pridelenú Vášmu počítaču. * Adresu IP siete. * Sieťovú masku. * Broadcast (vysielaciu) adresu. * Adresu IP, ktorú má brána tj. počítač spojujúci Vašu sieť s ďaľšou sieťou (alebo Internetom), pokiaľ na Vašej sieti brána _je_. * Číselnú adresu DNS, ktorý sprostredkováva prevod názvov počítačov na adresy IP. * Či budete pripojení k sieti typu Ethernet. Ak budete do siete pripojení iba cez PPP alebo podobné vytáčané pripojenie, najskôr nenainštalujete základný systém sieťovo. Na nastavenie sieťového pripojenia sa môžete vrátiť, keď budete mať inštaláciu hotovú. Návod je ďalej v texte Oddiel 7.21, `Nastavenie PPP'. 3.3. Predinštalačné nastavenie hardvéru a operačného systému ------------------------------------------------------------ Niekedy je treba pred inštaláciou počítač ``doladiť''. Sú tým známe predovšetkým počítače radu x86, nastavenie hardvéru na iných platformách býva omnoho jednoduchšie. V tejto časti sa popisuje nastavenie hardvéru nutné pred vlastnou inštaláciou. Všeobecne sa tým myslí kontrola a prípadná zmena nastavení ``firmware'' systému. ``Firmware'' je najnižšia úroveň softwaru, ktorý zariadenia v počítači používajú, rozhodujúcim spôsobem vplýva na štart počítača po jeho zapnutí. 3.3.1. Pretaktovanie procesora ------------------------------ Mnoho používateľov sa pokúšalo pretaktovať chod procesora na vyššiu ako určenú frekvenciu (napr. 90MHz na 100MHz). Správna funkcia počítača potom môže byť závislá na teplote a ďaľších faktoroch a niekedy hrozí aj poškodenie systému. Jednému z autorov tohto dokumentu fungoval pretaktovaný systém bezchybne viac ako rok a potom začalo dochádzať k ukončeniu behu kompilátoru `gcc' chybou unexpected signal pri kompilácii jadra. Nastavenie rýchlosti CPU na nominálnu hodnotu tieto problémy odstránilo. 3.3.2. Chyby pamäte ------------------- Kompilátor `gcc' často ako prvý poukáže na problémy s pamäťou (alebo na iné hardvérové problémy spôsobujúce nepredvídateľnú modifikáciu dát), pretože vytvára veľké dátové štruktúry, ktoré opakovane prechádza. Chyba v uložení dát spôsobí vygenerovanie neplatnej inštrukcie alebo prístup na neexistujúcu adresu. Symptómom je potom ukončenie prekladu chybou unexpected signal (neočekávaný signál). ------------------------------------------------------------------------------- 4. Rozdeľovanie disku --------------------- 4.1. Pozadie ------------ Rozdelením disku sa na disku vytvorí niekoľko vzájomne nezávislých oddielov (angl. partition). Dá se to prirovnať k bytu rozdelenému stenami, pridaním nábytku do jednej miestnosti nemá na ostatné miestnosti žiadny vplyv. Ak už na počítači máte nejaký operačný systém (Windows95, WindowsNT, OS/2, MacOS, Solaris, FreeBSD) a chcete na rovnaký disk ešte umiestniť Linux, asi sa nevyhnete prerozdeleniu disku. Všeobecne zmena oddielu, na ktorom je systém súborov, znamená stratu dát, takže si radšej disk pred zmenami do tabuľky diskových oddielov zálohujte. Podľa analógie s bytom a stenami, z bytu tiež radšej vynesiete všetok nábytok pred tým, ako budete prestavovať steny. Ako úplné minimum potrebuje GNU/Linux jeden diskový oddiel. Tento oddiel je využitý pre operačný systém, programy a používateľské dáta. Väčšina používateľov pokladá naviac za nutnosť mať vyčlenenú časť disku pre virtuálnu pamäť. Tento oddíl slúži operačnému systému ako odkladací priestor. Vyčlenením odkladacieho oddielu umožnia efektívnejšie využitie disku ako virtuálnej pamäte. Je tiež možné pre tento účel využiť obyčajný súbor, ale nie je to doporučené riešenie. Väčšina používateľov vyčlení pre Linux viac ako jeden oddiel na disku. Sú k tomu dva dôvody. Prvým je bezpečnosť, pokiaľ sa poškodí systém súborov, väčšinou sa to týka iba jedného oddielu, takže potom musíte nahradiť zo záloh iba časť systému. Ako minimum môžete uvážiť vyčlenenie koreňového zväzku súborov. Ten obsahuje zásadné časti systému. Ak sa poškodí nejaký ďaľší oddiel, budete schopní spustiť Linux a napraviť chybu, môže Vám to ušetriť novú inštaláciu systému. Druhý dôvod je obyčajne závažnejší pri pracovnom nasadení Linuxu, ale záleží na tom, na čo systém používate. Predstavte si situáciu, keď nejaký proces začne nekontrolovane zaberať diskový priestor. Pokiaľ ide o proces so superužívateľskými právami, môže zaplniť celý disk. Naruší chod systému, pretože Linux potrebuje pri behu vytvárať súbory. Taká situácia môže nastať z vonkajších príčin, napríklad nevyžiadaný e-mail Vám ľahko zaplní disk. Rozdelením disku na viac oddielov sa môžte chrániť pred mnohými problémami, v príklade uvedenom vyššie pri oddelení /var/spool/mail na zvláštnu časť disku bude systém fungovať, aj keď bude zahltený nevyžiadanou poštou. Jedinou nevýhodou pri používaní viac diskových oddielov je tá, že je ťažké dopredu odhadnúť kapacitu jednotlivých oddielov. Ak vytvoríte niektorý oddiel príliš malý, budete musieť systém inštalovať znovu alebo sa budete boriť s presúvaním súborov z oddielu, ktorého veľkosť ste podhodnotili. V opačnom prípade, keď vytvoríte zbytočne veľký oddiel, plytváte diskovým priestorom, ktorý by sa dal využiť inde. Diskový priestor je dnes síce lacný, ale prečo vyhadzovať peniaze oknom. 4.2. Plánovanie používania systému ---------------------------------- Je dôležité sa rozhodnúť, aký typ stroja vytvárate. Toto určí požiadavky na diskovú kapacitu a bude mať vplyv na schému rozdelenia disku. Existuje istý počet štandardných "profilov", ktoré Debian ponúka pre Vaše pohodlie (pozrite Oddiel 7.19, `Výber a inštalácia profilov'). Profily sú jednoducho sady výberov balíkov, čím Vám uľahčujú prácu v tom, že ich nemusíte vyberať ručne. Každý profil má veľkosť výsledného systému po dokončení inštalácie. Aj keď nepoužijete profily, je táto hodnota dôležitá pre plánovanie, pretože budete mať predstavu o tom, aké veľké oddiely máte spraviť. Nasledujú niektoré dostupné profily a ich veľkosť: Server_std Toto profil malého serveru, užitočný pre orezaný server, ktorý nemá veľa hračiek pre používateľov. Obsahuje základný ftp server, web server, DNS, NIS a POP. Zaberie okolo 50MB. Samozrejme, že to je len veľkosť softvéru; hocaké dáta, ktoré budete ponúkať, musíte prirátať. Dialup A standard desktop box, including the X window system, graphics applications, sound, editors, etc. Size of the packages will be around 500MB. Work_std Orezaná používateľská stanica, bez X windows system a aplikácii pre X windows. Vhodná pre laptop alebo prenosný počítač. Veľkosť je približne 140MB. (Poznamenajme, že autor má vcelku jednoduché nastavenie zahŕňajúce X windows system, a zaberá asi 100MB). Devel_comp Desktopová inštalácia so všetkými vývojovými balíkmi ako Perl, C, C++, atď. Veľkosť je zhruba 475MB. Predpokladáme, že pridáte X11 a niektoré doplnkové balíky, takže pre tento typ stroja plánujte asi 800MB. Zapamätajte si, že veľkosti nezahŕňajú žiadne iné bežné súbory - používateľské súbory, poštu a dáta. Je vždy dobré byť veľkorysým, keď odhadujete veľkosť vlastných dát. Hlavne oddiel `/var' obsahuje množstvo stavových informácií. Súbory `dpkg' (s informáciami o nainštalovaných balíkoch) môžu ľahko zabrať 20MB, s log súbormi a ostatným, môžete pre `/var' bežne vyhradiť najmenej 50MB. 4.3. Názvy zariadení v Linuxe ----------------------------- Disky a oddiely na nich majú v Linuxe odlišné názvy ako v iných operačných systémoch. Budete potrebovať vedieť, ako sa zariadením v Linuxe prideľujú názvy. * Prvá disketová jednotka je nazvaná ``/dev/fd0''. * Druhá disketová jednotka je ``/dev/fd1''. * Prvý disk na SCSI (podľa čísiel zariadení na zbernici) je ``/dev/sda''. * Druhý disk na SCSI (vyššie číslo na zbernici) je ``/dev/sdb'' atď. * Prvej CD mechanike na SCSI zodpovedá ``/dev/scd0'', ekvivalentné zariadenie ``/dev/sr0''. * Master disk na prvom IDE radiči ``/dev/hda''. * Slave disk na prvom IDE radiči ``/dev/hdb''. * Master a slave diskom na druhom radiči sú postupne priradené ``/dev/hdc'' a ``/dev/hdd''. Novšie radiče IDE majú dva kanály, ktoré sa chovají ako dva radiče. Oddiely na diskoch sú rozlíšené pripojením čísla k názvu zariadení: ``sda1'' a ``sda2'' predstavujú prvý a druhý oddiel prvého disku na SCSI. Napríklad predpokladajme počítač s dvomi diskami na zbernici SCSI na pozíciach 2 a 4. Prvému disku na pozícii 2 zodpovedá zariadenie sda, druhému sdb. Päť oddielov na disku ''sda'' by bolo pomenované ''sda1'', ``sda2'', ..., ``sda5''. Rovnaká schéma označenia platí aj pre disk ''sdb''. Ak máte v počítači dva radiče pre SCSI, poradie diskov zistíte zo správ, ktoré sa vypisujú pri štarte Linuxu. Predpokladáme, že poznáte modelové označenia diskov. 4.4. Doporučené rozdelenie disku -------------------------------- Ako sme už uviedli, ak máte miesto na disku, mali by ste si určite vytvoriť dva oddiely - menší koreňový a väčší, na ktorom bude pripojený adresár `/usr'. Väčšine používateľov stačia dva oddiely. Zvlášť v prípade, že máte jeden malý disk, vytvorením mnohých oddielov plýtvate priestorom na disku. Ak chcete inštalovať viac programov, ktoré nie sú priamo súčasťou distribúcie, môže sa Vám hodiť samostaný oddiel pre `/usr/local'. Pre počítač, ktorý spracúva veľa pošty, má zmysel vytvoriť oddiel pre `/var/spool/mail'. Niekedy je dobré oddeliť adresár `/tmp' na oddiel s kapacitou 20 - 32 MB. Na serveri s viac používateľmi je výhodné vymedziť veľký oddiel pre ich domovské adresáre /home. Všeobecne platí, že rozdelenie disku sa líši od počítaču k počítaču a záleží, na čo Linux používate. Pri inštalácii komplikovanejšieho systému (napr. serveru) sa pozrite na Multi Disk HOWTO (http://www.linuxdoc.org/HOWTO/Multi-Disk-HOWTO.html), na podrobnú informáciu. Tento odkaz môže byť zaujímavý takisto pre sprostredkovateľov pripojenia k Internetu. Zostáva otázka, koľko vyhradiť pre virtuálnu pamäť. Názory systémových administrátorov sú rôzne, jedna skúsenosť je mať rovnaké množstvo odkladacieho priestoru ako máte pamäte, pre väčšinu používateľov pritom nemá zmysel vytvoriť viac ako 64 MB virtuálnej pamäte. Samozrejme, že existujú výnimky, ak budete riešiť sústavu 10000 rovníc na počítači s 256 MB, budete potrebovať viac ako gigabyte odkladacieho priestoru. Pokiaľ potrebujete veľké množstvo virtuálnej pamäte, skúste umiestniť jej oddiely na rôzne disky. 4.5. Príklady ------------- Môj počítač má 32 MB paměti a 1,7 GB IDE disk na zariadení `/dev/hda'. Na `/dev/hda1' je oddiel pre iný operačný systém s veľkosťou 500 MB (mal som ho vytvoriť len 200 MB, pretože ho skoro nepoužívam). Odkladací oddiel má 32 MB a je na `/dev/hda3'. Zbytok tj. asi 1,2 GB na `/dev/hda2' je koreňový zväzok pre Linux. 4.6. Rozdelenie disku pred inštaláciou Debianu ---------------------------------------------- Rozdelenie disku môžete urobiť buď preď inštaláciou Debianu alebo počas nej. If your computer will be solely dedicated to Debian, you should partition as part of the boot process (Oddiel 7.5, ```Rozdeliť pevný disk'''). If you have a machine with more than one operating system on it, you generally should let the native operating system create it's own partitions. Nasledujúce sekcie obsahujú informácie o rozdeľovaní disku vo vašom prirodzenom operačnom systéme ešte pred inštaláciou. Poznamenajme, že si musíte zmapovať, ako váš existujúci operačný systém pomenúva oddiely; a ako jeho názvy zodpovedajú Linuxovým názvom zariadení. Pozrite Oddiel 4.3, `Názvy zariadení v Linuxe'. ------------------------------------------------------------------------------- 5. Postupy pri inštalácii Debianu --------------------------------- 5.1. Úvod --------- Inštalácia Debianu pozostáva z niekoľkých krokov: 1. natiahnutie inštalačného systému 2. konfigurácia prvotného systému 3. inštalácia základného systému 4. natiahnutie novo nainštalovaného základného systému 5. inštalácia zbytku systému Natiahnutie inštalačného systému Debianu sa robí z Rescue Floppy alebo z CD. Prvé natiahnutie systému môže predstavovať najťažšiu časť inštalácie, záleží na tom, na aký počítač inštalujete. Tento krok je popísaný v Kapitola 6, `Natiahnutie inštalačného systému'. Keď sa Vám podarí rozbehnúť systém, stretnete sa s programom `dbootstrap', ktorý sa spustí a prevedie Vás druhou časťou inštalácie, konfiguráciou systému. Viac nájdete v Kapitola 7, `Nastavenie počiatočného systému programom `dbootstrap''. Základný systém Debianu je sada balíkov, ktoré sú nutné pre samostatný beh systému. Keď nainštalujete a nastavíte základný systém, Váš Debian už bude schopný ``stáť na nohách''. Základný systém môžete inštalovať z diskiet, pevného disku, CD alebo z NFS. Inštaláciu spraví program `dbootstrap', Oddiel 7.12, ```Inštalovať základný systém'''. Posledným krokom je doinštalovanie balíkov s programami a dokumentami, ktoré budete na počítači používať. Ide o systém X Window System, editory, interprétery príkazov a vývojové prostredia. Inštaláciu môžete dokončiť z CD alebo počítača zrkadliaceho distribúciu Debianu (služby HTTP, FTP, NFS). V tejto časti využijete programy `dselect' alebo `apt-get' pre správu balíkov v Debiane Oddiel 7.22, `Inštalácia zbytku systému'. Pre rôzne časti inštalácie _nemusíte_ používať rovnaké inštalačné médium. Systém môžete zaviesť z Rescue Floppy, základný systém potom nainštalovať z NFS a zbytok systému z CD. Sieťovú inštaláciu z archívu Debianu obvykle začnete natiahnutím a inštaláciou základného systému z diskiet a zbytok systému sa inštaluje z Internetu. Inštalačný systém potrebný pre prvé tri fázy inštalácie je rozdelený do troch častí: ``Vytvoriť štartovaciu disketu'', ``Disketa s ovládačmi'' a ``Základný systém''. Ďalej v texte je popis inštalačných metód a súborov, ktoré inštalácia môže vyžadovať. Pre jednotlivé metódy inštalácie potrebujete rôzne súbory a kroky pri inštalovaní. 5.2. Voľba inštalačného média ----------------------------- Najprv si zvoľte, z akého média natiahnete instalačný program. Potom si vyberte, akou metódou nainštalujete základný systém. 5.2.1. Voľba média pre natiahnutie systému ------------------------------------------ Inštalačný systém je možné zaviesť z diskiet, CD-ROM, siete `tftp', z iného operačného systému. Zavedenie systému z diskiet prichádza do úvahy na väčšine platforiem. Nie je možné na počítačoch Amiga a Mac. Postup nájdete v Oddiel 5.8, `Inštalovanie z diskiet'. Jednoduché je inštalovanie z CD-ROM. Ak máte smolu a jadro z CD Vám nefunguje, je možné sa uchýliť k inej metóde. Inštaláciu z CD-ROM popisuje Oddiel 5.5, `Inštalácia z CD-ROM'. V Oddiel 5.6, `Zavedenie z `tftp'' je zdokumentovaná sieťová inštalácia protokolom `tftp'. Predpokladom je mať servery `tftp' a `rarp' a podporu Vášho sieťového pripojenia na zavádzacích disketách. [1] Často je výhodné spustenie inštalácie z iného operačného systému, ako je to popísané v Oddiel 5.4, `Inštalácia z pevného disku'. Pre niektoré počítače je to dokonca jediná možnosť. [1] BOOTP by mal fungovať tiež, ale momentálne nie je zdokumentovaný. _FIXME_ 5.2.2. Voľba média pre inštaláciu základného systému ---------------------------------------------------- Základný systém je možné inštalovať z diskiet (Oddiel 5.9, `Inštalácia základného systému z diskiet'), CD-ROM (Oddiel 5.5, `Inštalácia z CD-ROM'), zo servera NFS (Oddiel 5.7, `Inštalácia z NFS') alebo z lokálneho disku (Oddiel 5.4, `Inštalácia z pevného disku'). Vyberte si z najjednoduchší spôsob z médií, ktoré máte k dispozícii. 5.3. Popis súborov inštalačného systému --------------------------------------- V tejto časti nájdete zoznam súborov z adresára `disks-arm' so stručným popisom. Nemusíte si ich nahrávať všetky, niekedy nemusíte nahrávať nič, stačí vybrať len tie, ktoré sú potrebné pre Vašu metódu inštalácie. Väčšina súborov sú vzory diskiet, nahraním súboru na disketu vytvoríte požadovaný disk. Tieto vzory sa pochopiteľne líšia pre diskety rôzných kapacít (1,44 MB, 1,2 MB, 720 kB). Pre platformu môžu byť dostupné len niektoré z nich. (napr. 720KB sú špecifické pre Atari) Súbory pre disketové jednotky s kapacitou 1,44 MB majú v názve `14', pre jednotky 1,2 MB `12' a pre jednotky 720 kB je v názve obsiahnuté `72'. Ak čítate tento dokument na Internete, zrejme si môžete nahrať uvedené súbory kliknutím na ich názov, inak sú dostupné z adresy http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main/disks-arm/current/ alebo podobného adresára z počítača zrkadliaceho distribúciu Debianu. V závislosti na Vašom prehliadači, možno budete použiť špeciálny spôsob na nahratie priamo do súboru, v čistej binárnej podobe. Napríklad v Netscape musíte držať Shift, keď kliknete na URL pri sťahovaní súboru. http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main /disks-arm/current/netwinder/images-1.44/rescue.bin http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main /disks-arm/current/riscpc/images-1.44/rescue.bin -- the Rescue Floppy images Tu sú obrazy diskiet Rescue Floppy. Disketa Rescue Floppy je použitá pre začiatočné nastavovania a pre súrne prípady, ako napríklad, keď vám nechce nabehnúť systém. Preto je doporučené si vytvoriť jednu takú disketu, aj keď diskety na inštalovanie nepoužívate. http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main /disks-arm/current/images-1.44/driver-1.bin -- obrazy Driver Floppies Toto sú diskové obrazy Driver Floppies. Obsahujú moduly jadra (ovládače) pre všetok hardvér nepotrebný pri naťahovaní systému. Systém Vás požiada o výber ovládačov, ktoré potrebujete pri inštalácii. Ak ste použili špeciálny obraz Rescue Floppy, budete potrebovať zodpovedajúci obraz Driver Floppies. alebo http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main /disks-arm/current/images-1.44/base-1.bin http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main /disks-arm/current/images-1.44/base-2.bin http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main /disks-arm/current/images-1.44/base-3.bin http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main /disks-arm/current/images-1.44/base-4.bin http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main /disks-arm/current/images-1.44/base-5.bin http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main /disks-arm/current/images-1.44/base-6.bin http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main /disks-arm/current/images-1.44/base-7.bin http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main /disks-arm/current/images-1.44/base-8.bin http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main /disks-arm/current/images-1.44/base-9.bin http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main /disks-arm/current/images-1.44/base-10.bin http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main /disks-arm/current/images-1.44/base-11.bin -- the base system images Tieto súbory obsahujú základný systém, ktorý bude nainštalovaný na Váš Linuxový oddiel počas inštalovania. Toto je základné minimum potrebné pre to, aby ste boli schopní inštalovať otatné balíky. Súbor `http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main/disks-arm/current/base2_2.tgz' je pre inštaláciu z nedisketového média, napríklad i.e., CD-ROM, harddisk, alebo NFS. -- Koreňový obraz Tento súbor obsahuje obraz dočasného systému súborov, ktorý sa nahrá do pamäte pri zavádzaní systému. Používa sa pri inštalovaní z pevného disku a z CD ROM. Je tiež použitý v prípadoch, keď sa koreňový súborový systém nezmestí na Rescue Floppy z hocakého dôvodu. Na vašej architektúre potrebujete koreňový obraz, pretože sa na Rescue Floppy nezmestí. Ak zavádzate systém z diskiet (Oddiel 5.8, `Inštalovanie z diskiet'), musíte takisto vytvoriť koreňovú disketu. -- zavádzacie obrazy TFTP Zavádzacie obrazy používané pri zavádzaní zo siete, pozrite Oddiel 5.6, `Zavedenie z `tftp''. Vo všeobecnosti, obsahujú linuxové jadro a koreňový systém súborov `root.bin'. install.txt, install.html -- Inštalačná príručka Tento súbor práve čítate, vo formátoch čistý text a HTML. fdisk.txt cfdisk.txt Inštrukcie, ako používať dostupné programy na rozdelenie disku. basecont.txt Zoznam súborov, ktoré obsahuje základný systém. md5sum.txt Zoznam kontrolných súčtov pre binárne súbory. Ak máte program `md5sum', môžete sa uistiť o tom, že vaše súbory nie sú poškodené spustením `md5sum -v -c md5sum.txt'. 5.4. Inštalácia z pevného disku ------------------------------- V niektorých prípadoch je výhodné natiahnuť systém z iného operačného systému. Je tiež možné skombinovať natiahnutie systému iným spôsobom s inštaláciou základného systému z pevného disku. 5.4.1. Inštalácia z oddielu systému Linux ----------------------------------------- Debian je možné nainštalovať zo systémov súborov ext2fs alebo Minix, napríklad v situácii, keď chcete úplne nahradiť terajší systém Debianom. Oddiel, _z_ ktorého inštalujete, by sa nemal zhodovať s oddielom, _kam_ chcete systém umiestniť. (tj. `/, /usr, /lib' apod.). Pri inštalácii z disku Linuxu postupujte nasledovne: 1. Zožeňte si tieto súbory (v najväčšej možnej variante) a nahrajte si ich na disk * obraz Rescue Floppy * obraz Driver Floppies * 2. Pri inštalovaní z disku môžete použiť hocakú funkčnú metódu zavedenia systému. Nasledujúci text predpokladá zavedenie z diskiet, ale môže byť použitá hocaká iná metóda. 3. podľa Oddiel 5.10, `Zápis obrazov diskov na diskety' pripravte Rescue Floppy 4. Vložte disketu s Rescue Floppy do mechaniky a reštartujte počítač. 5. Pokračujte v Kapitola 6, `Natiahnutie inštalačného systému'. 5.5. Inštalácia z CD-ROM ------------------------ V prípade, že máte CD a mechaniku, z ktorých je možné zaviesť systém, obídete sa bez diskiet. Vložte CD do mechaniky a reštartujte počítač. Ďalej sa riaďte pokynmi v Kapitola 6, `Natiahnutie inštalačného systému'. Nezáleží na tom, ako natiahnete systém, na inštaláciu základného systému môžete využiť CD-ROM. Keď inštalačný program dospeje k inštalácii základného systému a neskoršie aj pri inštalácii zbytku systému, nasmerujte program na CD-ROM podľa návodu v Oddiel 7.12, ```Inštalovať základný systém'''. 5.6. Zavedenie z `tftp' ----------------------- Potrebujete nastaviť dva servery: server RARP a server TFTP. Protokol na rozlišovanie spätných adries (RARP) je na to, aby Váš klient mal poňatie, ktorú IP adresu musí použiť. Ďaľšia cesta je použitie protokolu BOOTP. Triviálny protokol na prenos súborov (TFTP) je použitý na ponúknutie zavádzacieho obrazu klientovi. Teoreticky, hocaký server hocakej platformy, ktorý má implementované tieto protokoly, môže byť použitý. V príkladoch v tejto sekcii, budeme uvádzať príklady SunOS 4.x, SunOS 5.x (známy ako Solaris) a GNU/Linux. 5.6.1. Nastavenie RARP ---------------------- Na nastavenie RARP, potrebujete vedieť ethernetovú adresu klienta (známa ako MAC adresa). Ak ju neviete, môžete zaveďte systém do módu ``Rescue'' (napr. z diskety Rescue Floppy) a použite príkaz `/sbin/ifconfig eth0'. V GNU/Linux potrebujete zverejniť RARP tabuľku jadra. Spravíte to príkazom: /sbin/rarp -s /sbin/arp -s Pod SunOS sa potrebujete uistiť, že ethernetová hardvérová adresa pre klienta je uvedená v databáze ``ethers'' (v súbore `/etc/ethers', alebo cez NIS/NIS+) a v databáze ``hosts''. Potom potrebujete naštartovať démona RARP. V SunOS 4, spustite ako root príkaz `/usr/etc/rarpd -a'; v SunOS 5 použite `/usr/sbin/rarpd -a'. 5.6.2. Spojazdnenie serveru TFTP -------------------------------- Na pripravenie servera TFTP, musíte sa najprv presvedčiť, že je povolený démon `tftpd'. Toto je obvykle povolené nasledujúcim riadkom v `/etc/inetd.conf': tftp dgram udp wait root /usr/etc/in.tftpd in.tftpd -l /boot Pozrite sa do toho súboru a zapamätajte si adresár, ktorý je použitý pri `in.tftpd'; budete ho neskôr potrebovať. Argument `-l' povolí niektorým verziám logovať všetky požiadavky do systémového logu - to je užitočné pri odchytávaní chýb pri zavádzaní systému. Ak ste museli zmeniť súbor `/etc/inetd.conf', musíte o tom informovať bežiaci proces `inetd', že bol súbor zmenený. Na Debianovskom stroji spustite `/etc/init.d/netbase reload'; na inom stroji si nájdite ID procesu `inetd' a spustite `kill -1 '. 5.6.3. Presun obrazov TFTP na správne miesto -------------------------------------------- Ďalej, umiestnite zavádzací obraz TFTP, ktorý potrebujete (nájdete v Oddiel 5.3, `Popis súborov inštalačného systému', do adresára zavádzacieho obrazu `tftpd'. Všeobecne, adresár bude v Debiane `/boot', a `/tftpboot' v iných operačných systémoch. Potom musíte spraviť odkaz z toho súboru na súbor, ktorý bude `tftpd' používať na zavedenie jednotlivého klienta. Avšak, meno súboru je určené klientom TFTP a neexistujú žiadne štandardy. Súbor, ktorý hľadá klient TFTP je často . Na výpočet , vezmite každý byt IP adresy a preveďte ju do šestnástkového zápisu. Ak máte stroj vybavený programom `bc', môžete použiť program: najprv vyvolajte príkaz `obase=16' na nastavenie výstupu do šestnástkovej sústavy. Potom po jednej zadajte individuálne časti IP adresy. Tak ako pre , vyskúšajte viaceré hodnoty. Keď ste vypátrali meno, spravte odkaz na tento súbor, ako: `ln /boot/tftpboot.img /boot/'. Teraz by ste mali byť pripravení na vlastné zavedenie systému. _EŠTE NEDOPÍSANÉ_ 5.6.4. Inštalovanie s TFTP a NFS Root ------------------------------------- Je to bližšie k "tftp install for lowmem...", pretože nenahrávate ramdisk, ale nootojete z novovytvoreného súborového systému nfs-root. Potom musíte nahradiť symbolický odkaz na obraz tftpboot symbolickým odkazom na obraz jadra (napr. linux-a.out). Moje skúseností so zavádzaním cez sieť boli založené výnimočne na RARP/TFTP, čo vyžaduje, aby všetci démoni bežali na rovnakom serveri (pracovná stanica sparc posiela požiadavku tftp späť serveru, ktorý odpovedal na jej predchádzajúcu požiadavku rarp). Aj keď Linux podporuje tiež protokol BOOTP, ale neviem to nastaviť. :-(( Má to byť tiež dokumentované v tejto príručke? 5.7. Inštalácia z NFS --------------------- Z povahy metódy vyplýva, že je možné ju použiť až na inštaláciu základného systému. Potrebujete zavádzací disk a disk s ovládačmi, ktoré nainštalujete jedným z uvedených spôsobov. Pred inštaláciou základného systému z NFS je nutné prejsť postup z Kapitola 7, `Nastavenie počiatočného systému programom `dbootstrap''. Nezabudnite do jadra nahrať ovládač sieťovej karty a modul pre systém súborov NFS. Keď bude program `dbootstrap' zisťovať, odkiaľ inštalovať základný systém (Oddiel 7.12, ```Inštalovať základný systém'''), zvoľte NFS a postupujte podľa návodu. 5.8. Inštalovanie z diskiet --------------------------- Na zavádzanie z diskiet si jednoduch stiahnite obraz Rescue Floppy a Driver Floppies. V niektorých prípadoch sa budete musieť rozhodnúť, ktorý druh obrzu diskety použiť, ako je prebraté v Oddiel 5.3, `Popis súborov inštalačného systému'. Informácie v tej sekcii by Vám mali pomôcť pri rozhodovaní. Nakopírujte obrazy na diskety, ako je popísané v Oddiel 5.10, `Zápis obrazov diskov na diskety'. Ak je to potrebné, môžete tiež zmeniť Rescue Floppy; pozrite Oddiel 9.3, `Výmena jadra'. Na vašej architektúre, na Rescue Floppy sa nezmestí koreňový systém súborov, takže budete potrebovať, aby sa koreňový obraz zapísal na disk. Môžete vytvoriť disketu presne tak, ako zapisujete iné obrazy na disketu. Akonáhle sa jadro nahrá z Rescue Floppy, systém Vás požiada o disk s koreňovým systémom súborov. Vložte dotyčnú disketu a úokračujte. Pozrite tiež Oddiel 6.2, `Zavedenie systému z Rescue Floppy'. 5.9. Inštalácia základného systému z diskiet -------------------------------------------- Tento spôsob inštalácie nedoporučujeme (s výnimkou situácie, keď nemáte na pevnom disku systém súborov), pretože diskety sú najmenej spoľahlivé médium. Urobre postupne: 1. Nahrajte si obrazy diskiet (obsah súborov je popísaný v Oddiel 5.3, `Popis súborov inštalačného systému'): * obraz Rescue Floppy * obraz Driver Floppies * základný systém, tj. base14-1.bin, base14-2.bin, atď. 2. Zožeňte si dostatočné množstvo diskiet. 3. Zapíšte súbory na diskety, návod je v Oddiel 5.10, `Zápis obrazov diskov na diskety'. 4. Vložte do mechaniky disketu Rescue Floppy a reštartujte počítač. 5. Prejdite k návodu Kapitola 6, `Natiahnutie inštalačného systému'. 5.10. Zápis obrazov diskov na diskety ------------------------------------- Obrazy diskov predstavujú úplný obsah diskety. Súbory ako je napr. `resc1440.bin' nemožno na disketu jednoducho nakopírovať, ich zápis sa robí špeciálnym programom _priamo_ do sektorov na diskete. Príprava diskiet se líši od systému k systému. Táto kapitola sa zaoberá prípravou diskiet pod rôznymi operačnými systémami. Keď budete mať diskety vytvorené, ochráňte ich pred neúmyselným prepísaním nastavením diskiet iba na čítanie. 5.10.1. Zápis diskiet pod Linuxom alebo unixovým systémom --------------------------------------------------------- Zápis diskiet môže väčšinou urobiť iba používateľ root. Založte do mechaniky prázdnu disketu a príkazom dd if= of=/dev/fd0 bs=512 conv=sync ; sync zapíšte na disketu. `/dev/fd0' býva zariadenie disketovej jednotky. (Na systéme Solaris je to `/dev/fd/0'). Disketu vyberte až po zhasnutí kontrolky na mechanice, príkaz `dd' Vám môže vrátiť príkazový riadok, ešte pred tým, ako systém dokončí zápis súboru. Na niektorých systémoch je možné vybrať disketu z mechaniky iba softvérovo. (Solaris má pre tento účel príkaz `eject', viď manuál). Niektoré systémy sa snažia automaticky pripojiť disketu, akonáhle ju vložíte do mechaniky. Budete asi nútení túto funkciu vypnúť, aby bolo možné zapisovať disketu priamo. Opýtajte sa systémového administrátora na detaily, na systéme Solaris ide o program `vold'. 5.10.2. Spoľahlivosť diskiet ---------------------------- Problémom číslo jedna pri prvej inštalácii Debianu býva nespoľahlivosť čítania z diskiet. Najväčšie problémy sú s Rescue Floppy, pretože túto disketu číta pred natiahnutím Linuxu BIOS. BIOS nedokáže čítať disketu tak spoľahlivo ako linuxový ovládač a čítanie sa môže zastaviť bez vypísania chybového hlásenia, ak nastane chyba pri čítaní dat. Tiež môže nastať chyba pri čítaní z diskiet Driver Floppies a základného systému, to sa väčšinou prejaví množstvom hlásení o chybách I/O. Ak Vám inštalácia viazne pri čítaní určitej diskety, vyskúšajte jej obsah znovu nahrať a zapísať na _inú_ disketu. Obyčajné preformátovanie diskety nestačí, aj keď formátovanie a nové zapísanie prebehne bez chýb. Niekedy sa vyplatí disketu vytvoriť na inom počítači. Jeden z používateľov napísal, že sa mu podarilo vytvoriť bezchybnú zavádzaciu disketu až na _tretí_ taký pokus. Podľa ďaľších používateľov môže systém úspešne nabehnúť až na niekoľký pokus pri čítaní z rovnakej diskety. Príčinou sú nespoľahlivé disketové jednotky alebo chyby vo firmvéri. ------------------------------------------------------------------------------- 6. Natiahnutie inštalačného systému ----------------------------------- V predchádzajúcej kapitole ste si zvolili médium, z ktorého zavediete systém. Ide o Rescue Floppy, CD-ROM, natiahnutie systému zo siete, alebo štart z už nainštalovaného operačného systému. Táto kapitola popisuje, ako sa dá priebeh natiahnutia systému ovplyvniť, aké problémy sa pri ňom môžu vyskytnúť, ako ich riešiť alebo nám ich aspoň pomôcť hľadať. 6.1. Parametre pri štarte systému --------------------------------- Parametre zadané pri štarte sa predajú jadru Linuxu a všeobecne slúžia ako doplňujúca informácia pre správnu obsluhu zariadení. Vo väčšine prípadov jadro správne automaticky zistí prítomné zariadenia, niekedy je potrebné mu trochu pomôcť. Pri natiahnutí systému z Rescue Floppy alebo CD-ROM sa objaví výzva `boot:' na zadanie parametrov. Detaily nájdete v Oddiel 6.2, `Zavedenie systému z Rescue Floppy'. Ak spúšťate inštaláciu z iného operačného systému, parametre sa predávajú jadru odlišne. Úplný zoznam parametrov je v Linux BootPrompt HOWTO (http://www.linuxdoc.org/HOWTO/BootPrompt-HOWTO.html), tu uvádzame iba prehľad tých nejvýznamnejších. Po prvý krát žiadne parametre jedru nezadávajte, skúste, či Linux nabehne sám. Keď sa vyskytnú problémy, systém reštartujte a vyhľadajte, ako jadro informovať o hardvére, ktorý v počítači máte. Jedna z prvých správ pri zavádzaní systému je `Memory: k/ k available'. Hodnota by sa mala zhodovať s veľkosťou pamäte, ktorú máte v počítači. Ak je odlišná, dodajte údaj takto: `mem=', kde je dostupná pamäť v kilobytoch (s príponou ``k'') alebo v megabytoch (prípona ''m''). Napríklad rovnaký význam 8 MB RAM majú `mem=8192k' a `mem=8m'. Poznamenajme, že séria 2.0 Linuxového jadra (použitá aj v Debian 2.2) je limitovaná na 960MB pamäte. Ak máte viac ako toto množstvo, musíte pridať pri štarte parameter `mem=960m'. Ak zavádzate systém zo sériovej konzoly, všeobecne to jadro rozpozná. Ak máte videokartu (framebuffer) a klávesnicu takisto pripojenú k počítaču, na ktorom chcete zaviesť systém cez sériovú konzolu, môžete predať jadru parameter `console=', kde je Vaše sériové zariadenie, ktoré je nazývané podobne ako ``ttyS0''. Ešte pripomíname, úplný zoznam parametrov pre jadro a tipy k problematickým zariadeniam nájdete v Linux BootPrompt HOWTO (http://www.linuxdoc.org/HOWTO/BootPrompt-HOWTO.html). 6.2. Zavedenie systému z Rescue Floppy -------------------------------------- Zavedenie systému z Rescue Floppy je ľahké, založte do mechaniky disketu a stlačte _reset_ alebo počítač vypnite a zapnite. Mala by sa rozsvietiť kontrolka prístupu na disketu a na obrazovke sa objaví správa o záchrannej diskete zakončená výzvou `boot:'. Pri alternatívnom zavedení systému, postupujte podľa inštrukcií a počkajte, keď sa objaví výzva `boot:'. Pri inštalácii z jednotky s kapacitou menšou ako 1,44 MB alebo, vlastne, hocikedy, keď zavádzate systém z diskety na vašej architektúre, zvoľte postup s ramdiskom a budete naviac potrebovať ešte disketu s koreňovým zväzkom súborov. Keď je na obrazovke výzva `boot:' môžete si buď prečítať informácie dostupné po stlačení funkčných kláves _F1_ až _F10_ alebo spustiť zavádzanie systému. Ak sa pri štarte systému nepodarí automaticky sprístupniť nejaké zariadenie, pod klávesami _F4_ a _F5_ je nápoveda parametrov, ktorými sa dá detekcia zariadení upresniť. Doplňujúce parametre sa zadávajú za voľbu metódy štartu oddelené medzerou. Napríklad `linux floppy=thinkpad'. Ak iba stlačíte _Enter_, zodpovedá to zavádzacej metóde `linux' bez ďaľších doplňujúcich parametrov. Disketa Rescue Floppy sa nazývá záchranná, pretože ju môžete použiť tak isto v núdzovom prípade, že by Váš nainštalovaný systém niekedy nešiel spustiť. Doporučuje sa vytvoriť si túto disketu a uschovať aj po úspešnom dokončení inštalácie. Klávesa _F3_ zobrazí informáciu, ako v takom prípade postupovať. Po stlačení _Enter_ sa má objaviť hlásenie `Loading...' nasledované `Uncompressing Linux...' a stránkou o hardvéri Vášho počítača. Viac informácií o tejto fáze môžete nájsť nižšie. Ak budete inštalovať iným zavádzacím postupom (napr. ``ramdisk'' alebo ``floppy''), budete vyzvaní na založenie diskety s koreňovým zväzkom súborov, a keď vložíte disketu do prvej mechaniky, stlačte _Enter_. (voľba floppy1 číta disketu z druhej disketovej mechaniky.) 6.3. Natiahnutie systému z CD-ROM --------------------------------- Stačí vložiť CD do mechaniky a reštartovať počítač. Mala by sa objaviť výzva `boot:', kam môžete zapísať parametre ovplyvňujúce natiahnutie systému a vybrať si jadro. _FIXME: sú potrebné fakty a dokumentácia o CD-ROM_ 6.4. Hlásenie o štarte systému ------------------------------ Behom zavádzania systému sa najskôr objaví veľa výpisov. Väčšina hlásení typu `can't find something' (nemožno nájsť ..), `something not present' (.. neprítomný), `can't initialize something' (nemožno inicializovať ..) alebo aj `this driver release depends on something' (táto verzia ovládača závisí na ..) je neškodných. Objavujú sa, pretože zavádzací disk je pripravený na prítomnosť mnohých rôznych zariadení. Samozrejme, nikto nemá počítač vybavený všetkými týmito zariadeniami, takže operačný systém vydáva chybové hlásenia o hardvéri, ktorý nevlastníte. Systém sa takisto môže pri štarte pozdržať čakaním na odozvu od zariadenia, ktoré v počítači fyzicky neexistuje. Pokiaľ z tohto dôvodu trvá natiahnutie systému príliš dlho, vytvorte si po inštalácii podľa Oddiel 8.4, `Kompilácia nového jadra' vlastné jadro systému iba s ovládačmi zariadení, ktoré v počítači máte. 6.5. Problémy pri štarte systému -------------------------------- Môže sa Vám stať, že jadro sa behom štartu zastaví, nerozpozná niektoré zo zariadení alebo chybne rozpozná disky. Najprv se zamerajte na parametre jadra, ktoré rozoberá Oddiel 6.1, `Parametre pri štarte systému'. Inokedy závadu vyriešite odstránením niektorého zo zariadení a novým štartom systému. Pokiaľ problém pretrváva, prosíme Vás o zaslanie popisu chyby na adresu . Je _nutné_ na začiatku správy uviesť nasledujúce riadky: Package: boot-floppies Version: Uistite sa, že zodpovedá verzii sady diskiet, ktoré ste skúšali. Ak nepoznáte verziu, uveďte aspoň dátum, kedy ste si diskety nahrali a z akej distribúcie pochádzajú (tzn. ''stable'', ''frozen''). Ďalej uveďte tieto údaje: architecture: arm model: memory: scsi: cd-rom: network card: pcmcia: <údaje o zariadeniach PCMCIA> Ďaľšie informácie závisia od povahy závady. Môže byť užitočné uviesť typ disku, kapacitu disku, model grafickej karty. V správe problém popíšte a v prípade zamrznutia jadra doplňte hlásenia, ktoré sú na monitore. Uveďte Váš postup pri inštalácie. ------------------------------------------------------------------------------- 7. Nastavenie počiatočného systému programom `dbootstrap' --------------------------------------------------------- 7.1. Úvod do programu `dbootstrap' ---------------------------------- Program `dbootstrap' sa spustí po zavedení inštalačného systému. Má na starosť počiatočnú konfiguráciu a inštaláciu ``základného systému''. Hlavnou úlohou programu `dbootstrap' je nastavenie kľúčových prvkov systému. Robí napríklad nastavenia sieťovej adresy, názvu počítača a sieťovanie všeobecne. Ďalej zabezpečí konfiguráciu ``modulov jadra'', ovládačov, ktoré sa nahrajú do jadra. Tie zahŕňajú ovládače zariadení, sieťové ovládače, podporu znakových sád a periférií. Tieto nastavenia sa robia ako prvé, pretože môžu byť nevyhnutné pre ďaľšiu inštaláciu. `dbootstrap' je jednoduchá aplikácia v textovom režime (niektoré systémy nezvládajú grafiku). Ľahko sa ovláda, bude Vás postupne sprevádzať inštaláciou. Môžete sa tiež vrátiť späť, pokiaľ zistíte, že ste urobili chybu. Program `dbootstrap' sa ovláda šípkami a klávesami _Enter_ a _Tab_. Skúsený používateľ Unixu alebo Linuxu môže súčasným stlačením _Left Alt-F2_ prepnúť do ďaľšej virtuálnej konzoly, v ktorej beží interpréter príkazov na základe Bourne shellu _ash_. LeftAlt je klávesa _Alt_ naľavo od medzerníku, _F2_ funkčná klávesa v hornom rade. V tomto okamžiku máte systém bežiaci z RAM disku a k dispozícii je obmedzená sada unixových programov. Ich výpis získate príkazom `ls /bin /sbin /usr/bin /usr/sbin'. Interpréter príkazov a tieto programy sú tu pre prípad, že nastanú problémy pri inštalácii z menu. Postupujte podľa menu, hlavne pri aktivácii virtuálnej pamäte, pretože inštalačný program nezistí, že ste tento krok urobili z vedľajšej konzoly. _LeftAlt-F1_ Vás vráti do menu. Linux poskytuje až 64 virtuálnych konzol, z Rescue Floppy je k dispozícii iba zopár. Chybové hlásenie sú obvykle presmerovávané na tretiu virtuálnu konzolu (označovanú `tty3'). Môžete sa do nej prepnúť stlačením _Alt-F3_ (podržte _Alt_ a stlačte funkčnú klávesu _F3_), späť do programu `dbootstrap' sa vrátite pomocou _Alt-F1_. 7.2. ``Hlavná ponuka inštalácie systému Debian GNU/Linux'' ---------------------------------------------------------- Možno uvidíte hlásenie ``Instalačný program zisťuje súčasný stav systému a ďaľší inštalačný krok, ktorý by sa mal vykonať.''. Môže zmiznúť rýchlejšie, ako ho stihnete prečítať. Bude sa objavovať medzi jednotlivými krokmi v menu, táto kontrola umožňuje inštalačnému programu `dbootstrap' pokračovať v začatej inštalácii, pokiaľ by sa Vám v jej priebehu podarilo zablokovať systém. Pokiaľ spustíte `dbootstrap' znova, budete musieť iba prejsť voľby farebné/čiernobiele zobrazovanie, klávesnica, aktivácia odkladacieho oddielu a pripojenie skôr inicializovaných diskov, všetky ostatné nastavenia zostanú uchované. V priebehu inštalácie budete prechádzať hlavným menu ``Hlavná ponuka inštalácie systému Debian GNU/Linux''. Voľby v hornej časti sa budú aktualizovať a ukazovať, ako pokračujete s inštaláciou. Phil Hughes napísal v časopise Linux Journal (http://www.linuxjournal.com/), že inštaláciu Debianu by zvládlo _kura_. Myslel ťukaním do klávesy _Enter_. Prvá položka v menu je totiž vždy ďaľší krok, ktorý máte urobiť, podľa aktuálneho stavu systému. Malo by sa objaviť ``Ďaľší'' a ten bod je ďaľší krok, ktorý treba spraviť. 7.3. ``Konfigurovať klávesnicu'' -------------------------------- Presvedčte sa, že je zvýraznené ``Ďaľší'' a klávesou _Enter_ prejdite do menu nastavenie klávesnice. Vyberte klávesnicu zodpovedajúcu Vášmu národnému prostrediu alebo podobnú, pokiaľ požadované rozloženie klávesnice v menu nie je. Po inštalácii systému si môžete vybrať z širšieho spektra klávesníc programom `kbdconfig'. Presuňte šípkami zvýraznenie na Vašu voľbu klávesnice a stlačte _Enter_. Šípky sú vo všetkých klávesniciach na rovnakom mieste - nezávisia od nastavenia národnej klávesnice. Ak inštalujete z bezdiskovej stanice, preskočíte nasledujúcich pár krokov, keďže disky na stanici neexistujú. V tomto prípade bude Váš ďaľší krok Oddiel 7.11, ```Konfigurovať sieť'''. Po tomto, budete požiadaní o pripojení koreňového oddielu cez NFS v Oddiel 7.8, ```Pripojiť inicializovaný oddiel'''. 7.4. Posledné varovanie ----------------------- Hovorili sme Vám, aby ste si zazálohovali dáta na diskoch? Teraz prichádza chvíľa, keď si môžete nechtiac zmazať dáta, máte poslednú šancu zazálohovať starý systém. Pokiaľ ste neurobili kompletnú zálohu, vyberte disketu z mechaniky, reštartujte systém a spustite zálohovanie. 7.5. ``Rozdeliť pevný disk'' ---------------------------- Ak nemáte zatiaľ rozdelený disk s oddielmi pre Linux a virtuálnu pamäť, ako popisuje Oddiel 4.6, `Rozdelenie disku pred inštaláciou Debianu', ``Ďaľší'' Vás privedie do menu ``Rozdeliť pevný disk''. S pripravenými oddielmi prejdite ``Ďaľší'' k inicializácii odkladacieho priestoru ``Inicializovať a aktivovať odkladací oddiel'', na systémoch s nedostatkom pamäte preskočte aj tento krok, pretože odkladací priestor už používate. Nezáleží, kam Vás zavedie ``Ďaľší'', pokračovať môžete v ``Rozdeliť pevný disk'', ku ktorému prejdete pomocou šípky. Menu ``Rozdeliť pevný disk'' Vám ponúkne disky na rozdelenie a spustí program, ktorý spraví záznam do tabuľky oddielov. Musíte vytvoriť aspoň jeden oddiel ''Linux native'' (typ 83) a najskôr budete chcieť vytvoriť aj oddiel ''Linux swap'' (typ 82) pre virtuálnu pamäť. Podrobné informácie sú v Kapitola 4, `Rozdeľovanie disku'. Ak ste si neistí, ako sa vytvárajú oddiely, vráťte sa a prečítajte si tú kapitolu. Na rozdelenie disku ponúka každá architektúra rôzne programy. Tu je ich zoznam: `fdisk' Pôvodný program pre správu oddielov na disku, dobrý pre expertov; prečítajte si fdisk manual page (fdisk.txt). `cfdisk' Program pre správu oddielov na disku pre nás ostatných, má jednoduché ovládanie. Popis je v cfdisk manual page (cfdisk.txt). Jeden z týchto programov sa spustí, ak si vyberiete ``Rozdeliť pevný disk''. Ak ten, ktorý sa spustí nie je ten, ktorý chcete, ukončite ho, choďte do shellu (virtuálna konzola tty2) a manuálne napíšte meno programu, ktorý chcete použiť (a prípadné argumenty). Potom preskočte voľbu ``Rozdeliť pevný disk'' skočte do `dbootstrap' a pokračujte ďaľším krokom. Doporučujeme vytvorenie oddielu pre virtuálnu pamäť, ale ak máte viac ako 5MB MB a budete trvať na svojom, inštalácia je možná i bez nej. Potom zvoľte z menu ``Pokračovať bez odkladacieho oddielu''. 7.6. ``Inicializovať a aktivovať odkladací oddiel'' --------------------------------------------------- Táto položka bude ``Ďaľší'' po rozdelení disku. Vaše možnosti sú inicializovať a aktivovať nový oddiel pre virtuálnu pamäť, aktivovať skôr inicializovaný oddiel alebo pokračovať bez virtuálnej pamäte. Vždy je možné oddiel virtuálnej pamäte znova inicializovať, takže zvoľte ``Inicializovať a aktivovať odkladací oddiel'', iba ak by ste vedeli, čo robíte. Ďaľší krok je aktivácia virtuálnej pamäte v ``Vyberte oddiel, ktorý sa má aktivovať ako odkladacie zariadenie.''. Program by Vám mal ponúknuť na aktiváciu oddiel pripravený ako odkladací priestor. Stlačte _Return_. Nasleduje voľba otestovania odkladacieho oddielu kvôli výskytu nečitateľných blokov na disku. Je užitočné ju vykonať, pokiaľ máte disk typu MFM, RLL alebo starší SCSI disk, a nemôže ničomu uškodiť. Správne fungujúce moderné disky túto kontrolu nepotrebujú, vylúčia z používania zlé bloky vlastným mechanizmom. Na záver potvrdíte inicializáciu disku. Táto operácia zničí všetky dáta, ktoré sa nachádzajú v tomto oddieli na disku. Ak je všetko v poriadku, zvoľte ``Áno''. Obrazovka bude po spustení programu blikať. 7.7. ``Inicializovať linuxový oddiel'' -------------------------------------- Ďaľšie menu bude ``Inicializovať linuxový oddiel''. Ak to tak nie je, nedokončili ste rozdelenie disku alebo ste vynechali niečo v príprave oddielu pre virtuálnu pamäť. Môžete inicializovať oddiel pre Linux alebo pripojiť skôr inicializovaný systém súborov. Program `dbootstrap' _nespraví_ aktualizáciu staršej inštalácie bez toho, aby ju neprepísal. Ak chcete nedeštruktívne prejsť k novšej verzii Debianu, program `dbootstrap' nepotrebujete, prečítajte si pokyny k aktualizácii (http://www.debian.org/releases/2.2/arm/release-notes/), akým spôsobom sa dá prejsť z predchádzajúcich verzií na Debian 2.2. Pokiaľ pre inštaláciu chcete použiť časť disku, ktorá nie je prázdna, mali byste ju inicializovať, tým tiež zmažete jej predchádzajúci obsah. Ďalej musíte inicializovať oddiely, ktoré ste vytvorili skôr pri delení disku. Asi jediným dôvodom pre voľbu pripojiť oddiel bez inicializácie môže byť pokračovanie v nedokončenej inštalácii z rovnakej sady inštalačných diskiet. Zvolením položky ``Ďaľší'' pripravíte a pripojíte oddiel na `/' systém súborov. Prvý oddiel, ktorý pripojíte alebo inicializujete, bude prístupná ako `/' - nazýva sa ``root'' (hlavný, koreňový zväzok súborov). Bude Vám ponúknuté urobiť otestovanie disku kvôli výskytu zlých blokov ako to bolo pri odkladacom oddieli. Platí, čo bolo na túto tému už povedané, na veľkom disku kontrola zaberie 10 minút a viac. Po pripojení oddielu `/', položka ``Ďaľší'' bude ``Inštalovať jadro a moduly operačného systému'', pokiaľ už nemáte niečo z inštalácie hotové. Pomocou šípiek môžete pripraviť alebo pripojiť ďaľšie časti disku, ak existujú. Na tomto mieste inicializujte a pripojte oddiely pre `/var', `/usr' a ďaľšie systémy súborov, ktoré ste predtým vytvorili. 7.8. ``Pripojiť inicializovaný oddiel'' --------------------------------------- Alternatíva k Oddiel 7.7, ```Inicializovať linuxový oddiel''' je krok ``Pripojiť inicializovaný oddiel''. Použite tento, ak opakujete pokazenú inštaláciu alebo ak chcete pripojiť oddiel, ktorý bol už inicializovaný. Ak inštalujete na bezdiskovú stanicu, v tomto bode musíte pripojiť koreňový oddiel zo vzdialeného NFS servera. Špecifikujte cestu k serveru NFS pomocou štandardných konvencií serveru NFS, povedzme, `:'. Ak potrebujete pripojiť ďaľšie systémy súborov, môžete to urobiť teraz. 7.9. ``Inštalovať jadro a moduly operačného systému'' ----------------------------------------------------- Menu nasleduje po pripojení koreňového zväzku súborov, ak ste už túto časť inštalácie neurobili pri predchádzajúcom spustení programu `dbootstrap'. Najskôr potvrďte, že je kořenový zväzok pripojený k správnému zariadeniu. Potom si vyberte podľa Vášho zámeru z Oddiel 5.2.1, `Voľba média pre natiahnutie systému' zariadenie, z ktorého budete inštalovať jadro a moduly operačného systému. Pre inštaláciu z lokálneho systému súborov zvoľte ``harddisk'', ak zariadenie zatiaľ nie je pripojené alebo ``mounted'' pre pripojené zariadenie. Ďalej zvoľte oddiel, kam ste podľa Oddiel 5.4, `Inštalácia z pevného disku' nainštalovali inštalačný systém Debianu. Nasledujúca otázka bude umiestnenie súborov na systéme súborov, cestu začnite znakom ``/''. Potom nechajte program `dbootstrap' soúbory nájsť, ak bude neúspešný, máte možnosť cestu k nim upresniť. Ak inštalujete z diskiet, budete potrebovať vložiť Rescue Floppy (ktorá je už pravdepodobne v mechanike), nasledovanú disketou Driver Floppies. Ak si želáte inštalovať jadro a moduly po sieti, môžete to urobiť pomocou voľby ``nfs''. Vaše sieťové rozhranie musí byť podporované štandardným jadrom (pozrite Oddiel 2.4, `Ostatné zariadenia'). Ak sa možnosť ``nfs'' neobjaví, musíte zvoliť ``Zrušiť'', ísť späť, zvoliť kroko ``Konfigurovať sieť'' (pozrite Oddiel 7.11, ```Konfigurovať sieť'''). Potom spustite znova tento krok. Zvoľte ``nfs'', a oznámte programu `dbootstrap' meno a cestu k NFS serveru. Predpokladáme, že set umiestnili obrazy Rescue Floppy a Driver Floppies na serveri na správne miesto, tieto súbory majú byť prístupné pri inštalovaní jadra a modulov. Ak inštalujete bezdiskovú stanicu, musíte už mať správne nastavenú sieť, ako je popísané v Oddiel 7.11, ```Konfigurovať sieť'''. Potom dostanete možnosť inštalovať jadro a moduly z NFS. Postupujte presne ako v predchádzajúcom odstavci. Systém od Vás môže požadovať iné kroky pre iné inštalačné médiá. 7.10. ``Konfigurovať moduly s ovládačmi zariadení'' --------------------------------------------------- Vyhľadajte v ponuke ``Konfigurovať moduly s ovládačmi zariadení'' zariadenia, ktoré máte v počítači. Nastavte ich používanie a systém bude tieto moduly vždy pri zavádzaní automaticky nahrávať. V tomto bode nie je potrebné konfigurovať všetky zariadenia, stačí sa zamerať na tie, ktoré sú nutné pre nainštalovanie základného systému (viď Oddiel 5.2.2, `Voľba média pre inštaláciu základného systému'). Môže ísť o ovládače sieťovej karty alebo o prístup na rôzne súborové systémy. Neskoršie na nainštalovanom systéme je možné konfiguráciu modulov zmeniť programom `modconf'. 7.11. ``Konfigurovať sieť'' --------------------------- Konfigurácia sa robí aj na systémech bez siete, v takom prípade stačí vyplniť názov počítača v ``Vybrať hostiteľský názov'' a záporne odpovedať na otázku ``is your system connected to a network?'' (je váš počítač pripojený k sieti?), či je počítač pripojený k sieti. Na sieťovom systéme je treba poznať údaje uvedené v Oddiel 3.2, `Ďalej budete potrebovať'. Konfiguráciu siete _nerobte_, ak pre prvé pripojenie počítača k sieti chcete použiť PPP. Program `dbootstrap' Vás vyzve na vyplnenie údajov z Oddiel 3.2, `Ďalej budete potrebovať'. Na záver zhrnie zadané informácie a požiada o ich potvrdenie. Ďalej zadajte sieťové zariadenia pre síťové spojenie. Obvykle ide o ``eth0''. Pár technických poznámok: program predpokladá, že adresa Vašej siete je bitovým súčinom adresy IP a sieťovej masky. Pokúsi sa odhadnúť vysielaciu adresu ako bitový súčet IP adresy systému a bitového doplnku sieťovej masky. Odhadne, že gateway sprostredkúva aj DNS. Ak nebudete poznať nejaký údaj, nechajte pri ňom prednastavenú hodnotu. Konfigurácui môžete na nainštalovanom systéme upraviť úpravou súboru `/etc/init.d/network'. (V Debiane sú štartovacie skripty v adresári `/etc/init.d/'.) 7.12. ``Inštalovať základný systém'' ------------------------------------ Zvoľte položku ``Inštalovať základný systém''. Dostanete ponuku zariadení, z ktorých je možné načítať základný systém. Vyberte zariadenie, pre ktoré ste sa rozhodli podľa Oddiel 5.2.2, `Voľba média pre inštaláciu základného systému'. Ak si zvolíte inštalovanie zo súborového systému na pevnom disku alebo z CD ROM, systém sa Vás spýta na cestu k súboru `http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main/disks-arm/current/base2_2.tgz'. Ak máte oficiálne médium, štandardná cesta bude správna. Inak, zadajte cestu, kde je umiestnený základný systém, relatívne k bodu pripojenia inštalačného média. Ako s krokom ``Inštalovať jadro a moduly operačného systému'', môžete nechať `dbootstrap', aby si našiel súbor sám, alebo napíšte cestu do riadku ručne. Pri inštalácii z diskiet Vás program `dbootstrap' vyzve na postupné vloženie diskiet. Pri chybe čítania z diskety budete musieť vytvoriť náhradnú disketu a znovu začať inštaláciu základného systému. Po úspešnom prečítaní všetkých diskiet, systém nainštaluje súbory, ktoré z nich prečítal, na pomalom počítači to bude trvať asi 10 minút. Pre inštalovanie základného systému z NFS, vyberte voľbu NFS a budete vyzvaní na zadanie servera, zdieľaného disku na servere a podadresára, kde sa nachádza `http://http.us.debian.org/debian/dists/potato/main/disks-arm/current/base2_2.tgz'. Pri problémoch s prístupom na server si overte, či systémový čas na servere zhruba zodpovedá nastaveniu Vášho počítača. Systémové hodiny sa dajú prispôsobiť na `tty2' príkazom `date'. Nápovedu k tomuto programu nájdete v manuáli date(1). 7.13. ``Konfigurovať základný systém'' -------------------------------------- Teraz máte na disku všetky súbory základného systému, ostáva urobiť pár nastavení, kým bude systém pripravený na prevádzku. Zadajte časové pásmo. Je niekoľko spôsobov, ako to docieliť, v ``Adresáre:'' je možné napríklad zadať štát prípadne kontinent. Tým sa zúži ponuka a ľahšie vyberiete krajinu, oblasť alebo mesto z možností v ``Časové pásma:''. Potom odpovedzte, ako sa majú nastaviť hardvérové hodiny počítača - máte dve možnosti, nastaviť miestny čas alebo čas na poludníku v Greenwich (GMT). Pre systém, kde beží iba Linux alebo iný Unix, vyberte GMT (tzn. ``Áno''), pokiaľ máte nainštalované aj Windows alebo DOS, vyberte miestny čas (``Nie''). Unix a Linux udržujú na systémových hodinách čas podľa GMT a softvérovo prevádzajú na čas v miestnom časovom pásme. Tak sa dajú sledovať prechody na zimný a letný čas, prestupné roky a dokonca užívatelia pripojení k Vášmu systému z inej časovej zóny si môžu nastaviť svoje časové pásmo. Ak budete mať čas nastavený na GMT, systém bude sám v správne dni meniť čas z letného na zimný a naopak. 7.14. ``Štartovať Linux priamo z pevného disku'' ------------------------------------------------ Ak sa rozhodnete, aby sa systém zavádzal priamo z pevného disku, a ak _ne_inštalujete bezdiskovú stanicu, program Vás požiada o inštaláciu bootovacieho záznamu (MBR). Ak nepoužívate boot manažér (asi nepoužívate, ak neviete, o čo ide), a na počítači nemáte ďaľší operační systém, odpovedzte ``Áno''. Po odpovedi ``Áno'' bude nasledovať otázka, či sa má Linux po zapnutí počítača automaticky zavádzať z pevného disku. Tým sa nastaví oddiel obsahujúci Linux na _aktívny_ a bude sa z neho čítať operačný systém. Poznamenajme, že zavádzanie viacerých operačných systémov na jednom stroji je stále niečo ako čierna mágia. Tento dokument sa ani nepokúša zdokumentovať rozličné zavádzacie manažéry, ktoré sa menia podľa architektúry a niekedy aj podľa podarchitektúr. Je na Vás, aby ste si prečítali dokumentáciu k Vášmu manažéru. Zapamätajte si: keď pracujete so zavádzacím manažérom, nikdy nemôžete byť dosť opatrný. Ak inštalujete na bezdiskovej stanici, je zavádzanie z lokálneho disku nezmyselná voľba a bude preskočená. 7.15. Okamih pravdy ------------------- Teraz prichádza chvíľa _zahorenie_ systému, čo bude nasledovať, keď systém prvý krát spustíte. Vyberte disketu z mechaniky a zvoľte položku ``Reštartovať systém''. Ak zavádzate priamo Debian a systém nenaštartuje, použite alebo originálne inštalačné médium (napríklad Rescue Floppy), alebo vložte vlastnú zavádzaciu disketu, ak ste ju vytvorili a reštartujte systém. Ak _ne_používate vlastnú zavádzaciu disketu, pravdepodobne budete musieť pridať zavádzacie parametre. Ak zavádzate z Rescue Floppy alebo podobne, potrebujete špecifikovať `rescue root=', kde je Váš oddiel s koreňovým systémom súborov, napríklad ``/dev/sda1''. Debian by sa mal zaviesť, a uvidíte tie isté výpisy ako keď ste prvý krát zavádzali inštalačný systém, a budú nasledovať niektoré nové výpisy. 7.16. Heslo pre používateľa root -------------------------------- Účet _root_ je účtom pre _superpoužívateľa_, na ktorého sa nevzťahujú bezpečnostné obmedzenia. Mali by ste ho používať iba, keď robíte správu systému, a len na nevyhnutnú dobu. Hocaké heslo, ktoré vytvoríte, musí obsahovať minimálne 6 a maximálne 8 znakov a malo by obsahovať malé aj veľké písmená, ako aj interpunkčné znamienka. Dajte si zvlášť záležať na nastavení Vášho superužívateľského hesla, pretože to je veľmi mocný účet. Vyvarujte sa slov zo slovníkov, alebo osobným údajom, ktoré sa dajú ľahko uhádnuť. Ak Vám niekto povie, že potrebuje Vaše superpoužívateľské heslo, buďte extrémne opatrní. Normálne by ste nemali nikdy dávať niekomu superpoužívateľské heslo, okrem prípadu, keď spravujete systém spolu s iným správcom. 7.17. Vytvorenie používateľského účtu ------------------------------------- Systém Vás vyzve na vytvorenie používateľského účtu (účet je právo na používanie počítača, tvorí ho meno používateľa a jeho heslo). Ako sme už povedali, _nepoužívajte_ účet superpoužívateľa na bežnú prácu. Prečo nie? No, jeden dôvod vyhýbania sa použitiu superužívateľských privilégií je to, že môžete ako superpoužívateľ veľmi ľahko nenapraviteľne poškodiť systém. Ďaľším dôvodom je to, že môžete byť oklamaný a spustiť program typu _Trójsky kôň_ -- to je program, ktorý využije Vaše superpoužívateľské práva na narušenie bezpečnosti systému za Vaším chrbtom. Hocaká dobrá kniha o správe Unixového systému Vám poskytne o tejto téme viac informácií -- uvážte, či by ste si jednu z nich nemali prečítať, ak je toto pre vás novinka. Napríklad, ak sa voláte Ján Kováč, vytvorte si nový účet ''kovac'', ''jkovac'' alebo ''jk''. 7.18. Tieňové heslá ------------------- Shadow passwords (tieňové heslá) je prostriedok na zabezpečenie systému. Systémy bez shadow password uchovávajú používateľské heslá v zašifrovanej podobe v súbore `/etc/passwd' prístupnom všetkým používateľom. Tento súbor musí ostať čitateľný, pretože obsahuje dôležité informácie o používateľoch, napríklad ako sa majú prevádzať používateľské mená na zodpovedajúce číselné hodnoty. Kto získa súbor `/etc/passwd', môže útokom hrubou silou skúšať, aké heslá majú používatelia systému. Ak povolíte použitie shadow passwords, heslá sa budú uchovávať v súbore `/etc/shadow', ktorý _nie je_ čitateľný, prístup k nemu má iba superpoužívateľ- root. Doporučujeme používať shadow passwords. Na shadow password môžete systém previesť aj neskôr programom `shadowconfig'. Po inštalácii nájdete postup v súbore `/usr/doc/passwd/README.debian.gz'. 7.19. Výber a inštalácia profilov --------------------------------- Program Vám teraz predloží ponuku pripravených softvérových profilov. Pri inštalácii si môžete balík po balíku určiť, čo se má inštalovať, na to je určený program `dselect'. Prejsť všetky programy Vám zabere veľa času, budete vyberať z 3350 balíkov! Z tohoto dôvodu Vám radšej ponúkame _profily_ alebo _zadania_. _Zadaním_ sa myslí funkcia, ktorú systém bude schopný plniť. Môžete voliť niekoľko z predpripravených zadaní, napríklad ``Programovanie v jazyku Perl'', ``Tvorba dokumentov vo formáte HTML'', ``Spracovanie čínskych textov''. _Profil_ je hlavné poslanie Vášho počítača, môže ísť trebárs o ``sieťový server'' alebo ``používateľskú stanicu''. Na rozdiel od _zadania_ je možné zvoliť iba jeden _profil_. Ak sa ponáhľate, zvoľte si jeden z pripravených profilov. Ak máte viac času, zvoľte ``Custom profile'', z ponuky zadaní si pripravíte vlastný profil. Ak chcete presne určit, čo sa má nainštalovať, preskočte túto voľbu a vyberte si balíky programom `dselect'. Táto konfigurácia je časovo najnáročnejšia. Skoro vstúpite do programu `dselect'. Ak ste urobili výber balíkov, zapamätajte si, že v ňom musíte preskočiť voľbu ``Select'', pretože sadu balíkov na inštaláciu ste si už zvolili. Upozornenie: uvedená veľkosť zadaní je súčet veľkostí všetkých balíkov, ktoré sú v zadaní obsiahnuté. Dve rôzne zadanie môžu obsahovať rovnaké balíky, ak ich obidve zvolíte, skutočné požiadavky na diskový priestor budú menšie ako súčet veľkostí oboch zadaní. Keď pripravíte účet superpoužívateľa a osobný účet, spustí sa program `dselect'. V dselect Tutorial (dselect-beginner.html) sú informácie, ktoré by ste mali poznať pred tým, ako `dselect' začnete používať. `dselect' slúži na výber balíkov, ktoré sa nainštalujú na Váš systém. Ak máte v počítači CD s distribúciou Debianu alebo ste pripojení na Internet, môžete v inštalácii hneď pokračovať. Inak program ukončite a spustite ho znova neskoršie, keď si zoženiete balíky s programami. Program `dselect' musíte spustiť ako superpoužívateľ. 7.20. Prihlásenie do systému ---------------------------- Po ukončení programu `dselect' sa stretnete s výzvou na zalogovanie. Prihláste sa na svoj osobný účet. Systém je pripravený na používanie. 7.21. Nastavenie PPP -------------------- Pozn.: Ak inštalujete z CD-ROM alebo ak máte priame pripojenie k sieti, môžete tento oddiel bez obáv preskočiť. Inštalačný systém sa výs na tieto informácie bude pýtať iba vtedy, keď ste ešte neskonfigurovali sieť. Základný systém obsahuje balík pre `ppp'. Umožní Vám pripojenie k sprostredkovateľovi Internetu protokolom PPP. Uvedieme postup pre nastavenie pripojenia. Na zavádzacích diskoch sa nachádza program `pppconfig', ktorý Vám pomôže PPP nastaviť. Názov pre pripojenie, na ktorý sa program opýta, uveďte ''provider''. Dúfame, že s pomocou programu `pppconfig' nastavíte spojenie jednoducho. Ak by sa Vám to nepodarilo, nasledujú podrobnejšie pokyny. Pre nastavenie PPP potrebujete poznať základy prezerania a úprav súborov v Linuxe. Pre zobrazenie obsahu súboru používajte programy `more' alebo `zmore' pre komprimované súbory s koncovkou `.gz'. Napríklad súbor `README.debian.gz' si môžete prezrieť príkazom `zmore README.debian.gz'. Lepší stránkovací prezerač súborov sa volá `less', ale ten nie je v základnom systéme. Doinštalujte si balík s programom `less', akonáhle to bude možné. Editor v základnom systéme sa volá `ae'. Druhý editor sa volá `elvis-tiny', čo je orezaná verzia editoru `vi'. Má jednoduché ovládanie a nezvláda veľa funkcií. Môžete si vybrať z väčšej ponuky editorov, keď spustíte program `dselect' - ako `nvi', `less' a `emacs'. V súbore `/etc/ppp/peers/provider' nahraďte ``/dev/modem'' reťazcom ``/dev/ttyS<#>'', kde <#> znamená číslo sériového portu. V Linuxe sa porty označujú číslami od 0, takže prvý sériový port zodpovedá `/dev/ttyS0'. Ďalej upravte súbor `/etc/chatscripts/provider', kam vložíte telefónne číslo k sprostredkovateľovi Internetu, používateľské meno a heslo. Ponechajte ``\q'' v úvode hesla, zabraňuje zapisovaniu hesla do súborov so záznamom spojenia. Mnohí sprostredkovatelia používajú PAP alebo CHAP namiesto overenia používateľa v textovom režime. Ďaľší používajú obidva druhy. Ak Váš poskytovateľ požaduje PAP alebo CHAP, je potrebné postupovať iným spôsobom. Zmeňte na komentár všetko za vytáčacou sekvenciou (začína ATDT) v `/etc/chatscript/provider'. Upravte `/etc/ppp/peers/provider' podľa návodu uvedeného vyššie a pripojte `user ', kde je Vaše používateľské meno u sprostredkovateľa pripojenia. Ďalej upravte súbor `/etc/pap-secrets' alebo `/etc/chap-secrets' a doplňte doň heslo. Do súboru `/etc/resolv.conf' ešte doplňte číselnú adresu DNS u Vášho sprostredkovateľa pripojení. Riadky súboru `/etc/resolv.conf' sú v nasledujúcom formáte `nameserver ' kde znamenajú čísla v adrese. Pokiaľ Váš poskytovateľ používa štandardnú prihlasovaciu procedúru, malo by byť všetko pripravené na pripojenie. PPP spojenie spustíte pod superpoužívateľom root príkazom `pon' a jeho priebeh sa sleduje pomocou `plog'. Odpojenie sa urobí pomocou `poff'. 7.22. Inštalácia zbytku systému ------------------------------- O tom, ako doinštalovať zbytok systému, hovorí dokument dselect Tutorial (dselect-beginner.html). Nezabudniete preskočiť krok ``Select'' v `dselect', ak používate profily a zadania z Oddiel 7.19, `Výber a inštalácia profilov'. ------------------------------------------------------------------------------- 8. Ďaľšie kroky a kam stadiaľto ísť ----------------------------------- 8.1. Ak začínate so systémom UNIX --------------------------------- Pokiaľ so sytémom Unix začínate, možno budete mať záijem prečítať si dostupnú literatúru. V Unix FAQ (ftp://rtfm.mit.edu/pub/usenet/news.answers/unix-faq/faq/) nájdete odkazy na anglické knihy a diskusné skupiny Usenet. Pozrite sa tiež na User-Friendly Unix FAQ (http://www.camelcity.com/~noel/usenet/cuuf-FAQ.htm). Linux je jednou z implementácií systému Unix. Na Linux Documentation Project (LDP) (http://www.linuxdoc.org/) je zhromaždené veľké množstvo elektronických dokumentov a HOWTO (návodov ako na to) týkajúcich sa Linuxu. Väčšinu z týchto materiálov si môžete prečítať lokálne, stačí nainštalovat jeden z balíkov `doc-linux-html' (HTML verzia) nebo `doc-linux-text' (ASCII verzia), dokumenty budú v `/usr/doc/HOWTO'. V balíkoch sú dostupné takisto preklady niektorých návodov. Česky vyšli knihy: * Kolektív CZLUG (http://www.cpress.cz/knihy/index.html): _Linux - Dokumentační Projekt._ Kniha je určená pre začínajúcich užívateľov Linuxu, aj pre správcov. Jednoznačne najbohatšia a najlepšia kniha o Linuxe pod (sk/cz) slnkom. Dá sa tiež stiahnuť zdarma vo forme PDF dokumentov. Computer Press (http://www.cpress.cz). * Michal Brandejs (http://www.fi.muni.cz/usr/brandejs/): _UNIX - Linux._ Kniha je určená pre začínajúcich užívateľov Linuxu a systémov UN*X. Zaoberá sa základnými príkazmi a systémom z hľadiska používateľa. Vydala Grada (http://www.grada.cz). * Pavel Satrapa (http://www.kin.vslib.cz/~satrapa): _Linux - Internet Server (http://www.kin.vslib.cz/~satrapa/docs/iserver/index.html)_. Kniha popisuje Linux z pohľadu správcu sietí, konfiguráciu základných sieťových služieb a podobne. * Matt Welsh (http://sunsite.unc.edu/~mdw): _Používáme Linux (http://www.cpress.cz/knihy/systemy/linux/linux.htm)_. Preklad knihy _Running Linux, 2nd edition_. Vydal Computer Press (http://www.cpress.cz). * Lukáš Petrlík (http://www-kiv.zcu.cz/~luki/juu): _Jemný úvod do systému Unix_. Perfektná kniha pre začínajúceho používateľa. Veľmi ľahko stráviteľná. Vydal Kopp, České Budějovice (http://www.kopp.cz). `ISBN: 80-85828-28-6' 8.2. Orientácia v Debiane ------------------------- Debian sa líši od ostatných distribúcií Linuxu. Aj keď ste už s Linuxom pracovali, je potrebné zoznámiť sa s tým, ako distribúcia funguje, aby ste si systém udržali v poriadku. Táto kapitola Vám pomôže sa v Debiane lepšie orientovať. Opäť ide iba o letmý prehľad. Najdôležitejšie je pochopiť, ako pracuje balíčkovací softvér. Systém je z veľkej časti spravovaný balíčkovacím systémom. Ide o adresáre: * `/usr' (okrem `/usr/local') * `/var' (výnimkou bude `/var/local', ak ho vytvoríte) * `/bin' * `/sbin' * `/lib' Napríklad keď nahradíte program `/usr/bin/perl', najskôr bude všetko fungovať, ale s prechodom na novšiu verzi balíku `perl' o svoje úpravy prídete. Skúsení užívatelia tomu dokážu zabrániť prevedením balíku do stavu ''hold''. 8.3. Ďaľšie informácie ---------------------- Ak hľadáte popis nejakého programu, vyskúšajte najprv `man ' a `info '. Užitočné informácie nájdete v adresári `/usr/doc'. Zaujímavé dokumenty sú v podadresároch `/usr/doc/HOWTO' a `/usr/doc/FAQ'. Stránka Debian web site (http://www.debian.org/) obsahuje veľké množstvo dokumentácie o Debiane. Špeciálne, pozrite sa na Debian FAQ (http://www.debian.org/doc/FAQ/) a Debian Mailing List Archives (http://lists.debian.org/). Debianovské komunita sa podporuje sama; na prihlásenie sa do jednej alebo viacerých diskusných skupín, pozrite stránku Mail List Subscription (http://www.debian.org/MailingLists/subscribe). Pre podporu v slovenčine/češtine odporúčam stránky Debian CZ (http://www.debian.cz), slovenské stránky na Debian CZ (http://www.debian.cz/slovak/), diskusné skupiny ``linux'' (prihlásite sa na Linux CZ (http://www.linux.cz) - pozor! skupina s _veľkou_ premávkou), ``linux'' (slovenská skupina, server Rak Linux (http://rak.isternet.sk)) a špeciálne pre lokalizáciu Debianu skupina ``czdebian-l'' (na stránkach Debian CZ (http://www.debian.cz)). Ďalej si pozrite stránky Linux SK (http://www.linux.sk), Linux CZ (http://www.linux.cz), Penguin CZ (http://www.penguin.cz), RAK Linux (http://rak.isternet.sk) a Slovenské združenie používateľov Linuxu (http://www.sklug.sk). 8.4. Kompilácia nového jadra ---------------------------- Prečo by ste si mohli chcieť pripraviť nové jadro? Obvykle nejde o nutnosť, pretože jadro dodávané s Debianom funguje vo väčšine počítačov. Nové jadro môže byť užitočné v nasledujúcich situáciach: * v štandardnom jadre vám chýba podpora zariadení alebo nejaká služba (napr. Advanced power management alebo SMP) * chcete menšie jadro bez ovládačov, ktoré nepoužívate. Urýchlite štart systému a ušetríte pamäť. (neaktívne časti jadra sa nedajú odložiť na disk). * chcete jadro rozšíriť o nejakú funkciu (napr. firewall). * chcete jadro z vývojového radu. * chcete urobiť dojem na známych, vyskúšať niečo nového. Nebojte sa kompilácie jadra, je to zábava a budete z nej mať úžitok. Doporučený spôsob kompilácie jadra v Debiane vyžaduje tieto balíky: `kernel-package', `kernel-source-2.2.19' (aktuálna verzia v dobe vzniku dokumentu), `fakeroot' a ďaľšie, ktoré už máte asi nainštalované (úplný zoznam je v súbore `/usr/doc/kernel-package/README.gz'). Poznamenajme, že jadro _nemusíte_ pripravovať touto ``Debianovskou'' cestou, ale myslíme si, že s využitím balíčkovacieho softvéru sa proces zjednoduší a je tiež bezpečnejší. Môžete si kľudne vziať zdrojové texty jadra priamo od Linusa a nebudete potrebovať balík `kernel-source-2.2.19', stále môžete použiť metódu kompilovania pomocou `kernel-package'. Popis balíku `kernel-package' sa nachádza v adresári `/usr/doc/kernel-package'. V nasledujúcich odstavcoch nájdete len úvod do jeho používania. V ďaľšom budeme predpokladať, že zdrojové texty jadra verzie 2.2.19 uložíte do `/usr/local/src'. Ako superužívateľ vytvorte adresár `/usr/local/src' a zmeňte jeho vlastníka na Váš normálny účet. Zalogujte sa na svoj účet a prejdite do adresára, kde chcete mať zdrojové texty jadra ()(`cd /usr/local/src'), rozbaľte archív (`tar xzf /usr/src/kernel-source-2.2.19.tar.gz') a choďte do tohto adresára (`cd kernel-source-2.2.19/'). Urobte konfiguráciu jadra príkazom `make xconfig' v prostredí X11 alebo `make menuconfig'. Prečítajte si nápovedu a pozorne vyberajte z ponúkaných možností. Pokiaľ si v niektorom bode nebudete vedieť rady, je väčšinou vhodnejšie zariadenie do jadra vložiť. Voľby, ktorým nerozumiete a ktoré sa nevzťahujú k hardvéru, radšej nechajte na prednastavených hodnotách. Nezabudnite do jadra zahrnúť "Kernel daemon support (tj. automatické vkladanie modulov)" v "Loadable module support", ktoré prednastavené nie je, Debian túto službu predpokladá. Príkazom `/usr/sbin/make-kpkg clean' prečistíte strom zdrojových textov a nastavenie balíku `kernel-package'. Kompiláciu jadra naštartujete príkazom `fakeroot /usr/sbin/make-kpkg --revision=custom.1.0 kernel_image'. Číslo verzie ``1.0'' si môžete zvoliť podľa vlastnej úvahy, slúži na Vašu orientáciu v pripravených balíkoch. Kompilácia zaberie trochu času, záleží na výpočtovom výkone Vášho počítača. Keď kompilácia skončí, jadro nainštalujete ako každý iný balík. Ako root napište `dpkg -i ../kernel-image-2.2.19-_custom.1.0_arm.deb'. je voliteľné upresnenie architektúry, , ktoré ste zadali pred kompiláciou jadra. `dpkg -i kernel-image...' nainštaluje jadro spolu so sprievodnými súbormi. Ide napríklad o súbory `System.map', ktorý je užitočný pri dohľadávaní problémov v jadre a `/boot/config-2.2.19' obsahujúci konfiguračný súbor jadra. Behom inštalácie balíku `kernel-image-2.2.19' sa spustí program `lilo' a obnoví sa zavádzací záznam na disku. Pokiaľ ste vytvorili balík s modulmi, je potrebné ho tiež nainštalovať. Teraz môžete spustiť systém znova s novým jadrom. Prezrite si výpisy, ktoré spôsobil predchádzajúci krok, či sa pri inštalácii jadra nevyskytli problémy a spustite `shutdown -r now'. Popis balíku `kernel-package' nájdete v adresári `/usr/doc/kernel-package'. ------------------------------------------------------------------------------- 9. Technické údaje o zavádzacích disketách ------------------------------------------ 9.1. Zdrojový text ------------------ Balík `boot-floppies' obsahuje kompletné zdrojové texty a dokumentáciu k inštalačným disketám. 9.2. Rescue Floppy ------------------ Rescue Floppy je vytvorená so systémom súborov Ext2 (alebo FAT v závislosti od architektúry) a mala by ísť prečítať pod operačnými systémami DOS, Windows a systémami schopnými pripojiť tento systém súborov (FAT alebo Ext2). Jadro Linuxu sa nachádza v súbore `linux'. Súbor `root.bin' je programom gzip komprimovaný obraz 1,44 MBytového súborového systému Minix alebo Ext2, nahráva sa do pamäte a slúži ako koreňový zväzok súborov. 9.3. Výmena jadra ----------------- Pokiaľ potrebujete na záchrannej diskete iné jadro, musíte vytvoriť jadro Linuxu podporujúce: * prvotný ramdisk, * systémy súborov FAT, Minix a EXT2, * programy vo formáte ELF. Nakopírujte nové jadro do súboru `linux' na Rescue Floppy a potom spustite skript `rdev.sh', ktorý je na diskete. Tiež budete chcieť nahradiť súbor `modules.tgz' na Driver Floppies. Tento súbor jednoducho obsahuje tar súbor zbalený `gzip'-om obsahujúci `/lib/modules/'; vytvorte ho z koreňového systému súborov takže čelné adresáre sú tiež v tar súbore. 9.4. Inštalačné diskety pre základný systém ------------------------------------------- Instalačné diskety majú 512 bytovú hlavičku, za ktorou je archív tar komprimovaný pomocou programu gzip. Keď odstránite hlavičky a spojíte ostávajúce časti, vznikne komprimovaný tar archív obsahujúci základný systém, ktorý sa inštaluje na pevný disk. Akonáhle je archív nainštalovaný, musíte prejsť v menu ``Konfigurovať základný systém'' a ďaľšie menu pre nastavenie siete, jadra operačného systému a modulov, aby bol systém použiteľný. ------------------------------------------------------------------------------- 10. Administratívne záležitosti ------------------------------- 10.1. O tomto dokumente ----------------------- Tento dokument je napísaný v SGML, s použitím DTD ``DebianDoc''. Výstupné formáty sú generované programami z balíku `debiandoc-sgml'. Pre zvýšenie spravovateľnosti tohto dokumentu, používame množstvo vlastností SGML, ako entity a označené sekcie. Tieto hrajú úlohu premenných a podmienok v programovacích jazykoch. SGML zdroj tohto dokumentu obsahuje informácie pre každú architektúru -- označené sekcie sú použité na izolovanie istých častí textu ako špecifické pre architektúru. 10.2. Ako prispieť k návodu --------------------------- Problémy a vylepšenie týkajúce sa tohto dokumentu zasielajte formou bug reportu (hlásenie o chybe) v balíku `boot-floppies'. Prečítajte si popis balíku `bug' alebo dokumentáciu na Debian Bug Tracking System (http://bugs.debian.org/). Je dobré najprv skontrolovať v databáze open bugs against boot-floppies (http://bugs.debian.org/boot-floppies), či už závada nebola ohlasená. Pokiaľ rovnakný problém nájdete medzi neuzavrenými chybami, môžete doplniť existujúci popis o Váš poznatok zaslaním správy na adresu , kde je číslo už nahláseného problému. Prosíme Vás, aby ste _nekontaktovali_ autorov tohto dokumentu priamo. Existuje diskusná skupina balíku `boot-floppies', ktorá je zameraná aj na tento manuál. Jeho adresa je . Návod, ako sa do skupiny prihlásiť je na Debian Mailing List Subscription (http://www.debian.org/MailingLists/subscribe), správy sú dostupné z archívu na Debian Mailing List Archives (http://lists.debian.org/). 10.3. Hlavní spoluautori ------------------------ K tomuto dokumentu prispelo veľa používateľov a vývojárov Debianu. Spomeňme aspoň Michaela Schmitza (m68k), Franka Neumanna (je autorom Debian Installation Instructions for Amiga (http://www.informatik.uni-oldenburg.de/~amigo/debian_inst.html)). Ďalej to sú Arto Astala, Eric Delaunay (SPARC) a Stéphane Bortzmeyer (veľa opráv a textu) Užitočné informácie napísal Jim Mintha HOWTO for network booting (http://www.geog.ubc.ca/s_linux/howto/netboot.html). Prínosné môžu byť Debian FAQ (http://www.debian.org/doc/FAQ/), Linux/m68k FAQ (http://www.linux-m68k.org/faq/faq.html), Linux for SPARC Processors FAQ (http://www.ultralinux.org/faq.html), Linux/Alpha FAQ (http://www.alphalinux.org/faq/FAQ.html) a ďaľší. Uznanie patrí aj ľuďom, ktorí tieto voľne dostupné a bohaté zdroje informácií spravujú. 10.4. Slovenský preklad ----------------------- Tento dokument môže byť šírený za podmienok uvedených v GNU General Public License. Vlastníkom autorských práv prekladu je Miroslav Vaško (lokalizácia spúšťacích diskiet a inštalačného programu, preklad tohto dokumentu; ďalej preklad manuálu k programu dselect a release notes). Pri preklade týchto dokumentov som čerpal z českých prekladov a anglických originálov. Autormi českých prekladov sú - Pavel Makovec (lokalizácia spúšťacích diskiet a inštalačného programu), Jiří Mašík (preklad tohto dokumentu) a Vilém Vychodil (''Úvod do programu dselect'',''Release notes'', ''Manuál k programu cfdisk''). 10.5. Ochranné známky --------------------- Všetky ochranné známky sú majetkom ich vlastníkov. ------------------------------------------------------------------------------- Inštalácia systému Debian GNU/Linux 2.2 na architektúre ARM Bruce Perens Sven Rudolph Igor Grobman James Treacy Adam Di Carlo verzia 2.2.25, 07 June, 2001